Božia muka Najsvätejšej Trojice v Moste pri Bratislave

Pri vstupe do obce Most pri Bratislave Vás určite zaujme malá, ale výtvarne výrazná trojboká vežovitá stavba – prícestná božia muka. Takéto drobné sakrálne objekty sa často budovali aj na rázcestiach, alebo iných významných miestach a mali pripomínať udalosti dôležité pre komunitu, alebo jednotlivca. V prípade božej muky v tejto obci zatiaľ nie sú doskúmané dôvody jej výstavby.

Objekt je národnou kultúrnou pamiatkou a na jeho veľmi zlý stav upozornil Krajský pamiatkový úrad Bratislava vedenie obce v roku 2018. Obec si až pri tejto príležitosti uvedomila, že vlastníkom nie je cirkev a následne sa pustila do prípravy obnovy objektu. Vzhľadom na status kultúrnej pamiatky bolo potrebné vykonať reštaurátorský výskum a vypracovať návrh na reštaurovanie. Nevyhnutná administratíva k výberovým procesom, spomínaná výskumná a tiež projekčná práca si vyžadovala určitý čas a samotná realizácia obnovy mohla byť realizovaná až v priebehu roka 2020.

Ako uvádza správa z reštaurátorského výskumu a návrh na reštaurovanie z dielne Mgr. art. Ernesta Vajčovca, trojboké božie muky sa viažu k patrocíniu Najsvätejšej Trojice. Najbližšiu tvarovú analógiu možno nájsť v obci Devín, alebo tiež v Malackách. Božia muka v Moste pri Bratislave bola postavená na prelome 18. a 19. storočia, podľa pána Vajčovca: „s dôrazom na klasicizujúce tendencie, avšak s istým dobiehaním barokovej tradície“. Objekt má pomerne bohaté tvaroslovie, je členený horizontálnymi aj vertikálnymi prvkami vychádzajúcimi z antiky. Zaujímavým detailom na fasáde sú rotujúce ružice.

Absencia pravidelných opráv a údržby, zatekanie dažďovej vody cez poškodenú strechu, vzlínanie vlhkosti z pôdy a dodatočne nanesené nevhodné nepriedušné cementové omietky spôsobili výraznú degradáciu objektu. Omietky v spodnej časti boli opadané až na murivo. V dvoch nikách sa nachádzali plechové výplne, ktoré boli úplne zhrdzavené, avšak kedysi na ich boli zrejme vyobrazenia s náboženskou tematikou. Pri objekte sa nachádzala vysoká kovová konštrukcia elektrickej trafostanice, ktorá znehodnocovala prostredie.

Počas reštaurátorských prác bol objekt znovu zastrešený identickým typom škridly – bobrovky, ktorej fragmenty boli objavené až počas výkopových prác v násype zeminy. V podhľade strechy bol použitý medený plech a z neho vytvorená „odkvapnička“, aby dažďová voda zo strechy nestekala na fasádu. Boli odstránené cementové omietky a aj sekundárne vrstvy náterov tak, aby sa obnovila pôvodná najstaršia vrstva. Chýbajúce časti profilácie fasády sa doplnili podľa vzoru zachovaných častí, alebo podľa analogických príkladov z regiónu. Farebnosť božej muky bola zrekonštruovaná podľa sondážnych nálezov. Pod novšou bielo-modrou úpravou sa našli pôvodné fragmenty farieb – biela, terakotová a okrová.

V súčasnosti sa rieši okolie božej muky. Západoslovenská distribučná, a. s. medzičasom demontovala vysoký stĺp trafostanice, avšak pri jej prekládke a výstavbe novej nízkopodlažnej stavby sa neprihliadalo na ochranné desaťmetrové pásmo kultúrnej pamiatky. Tesne za božou mukou sa nachádza oplotenie, ktoré bude v blízkej budúcnosti prekryté vhodným typom zelene. Pôvodne bola táto sakrálna stavba umiestnená v krajine tak, že bola výrazným vizuálnym bodom na otvorenom priestranstve. Takéto prostredie jej už dnes nie je možné vytvoriť, je však možné skultivovať aspoň jej bezprostredné okolie a vytvoriť jej tak adekvátne zázemie.

V obci sa nachádzajú ešte ďalšie dve božie muky, ktoré boli obnovené vlastníkmi pozemkov, na ktorých ležia. Tieto objekty nie sú kultúrnymi pamiatkami, sú však tiež dôležitou súčasťou histórie obce a obrazu našej krajiny. Podobné drobné sakrálne objekty – okrem božích múk aj prícestné kríže, rôzne malé kaplnky, sochy svätých a podobne – boli na Slovensku do roku 1989 často zanedbávané. Dnes pri cestách po Slovensku vidíme, že o tieto objekty sa spoločnosť začína znovu zaujímať a poskytovať im starostlivosť.