Neorenesančný dom na námestí v Modre – dnes vinárstvo Malík, Štúrova č . 62

S nápadom kúpiť historický dom na námestí prišiel prof. Fedor Malík za svojím druhorodeným synom, menom tiež Fedor, v roku 2010. Pán Malík mladší sa nechal touto myšlienkou uniesť, dom kúpil a do jeho obnovy sa pustil v úzkej spolupráci so svojím otcom. Otec aj syn sa dlhodobo veľmi úspešne venujú vinárstvu a vinohradníctvu. S menom profesor Fedor Malík je spojená sláva a cveng malokarpatskej vinárskej oblasti a vína od sedemdesiatych rokov 20. storočia. Je to priekopník propagácie slovenských vín a tiež gurmán, výborný rozprávač i spisovateľ. Na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU založil pracovisko, ktoré sa venuje skúmaniu vína.

Malíkovský dom, kde rodina pána profesora doteraz žije, stojí na obvode centra Modry, ich vinohrady sú roztrúsené v chotári. Kúpa historického domu v južnom fronte na námestí dala rodine možnosť mať atraktívnu výstavnú sieň pre „malíkovské vína“ priamo v centre mesta. V histórii bol dom č. 62 však skôr remeselnícky ako vinársky – už od stredoveku bolo v Modre množstvo remesiel, početní boli napríklad kožušníci, krajčíri alebo pernikári. Naposledy v tomto dome pôsobil mäsiar Bittner, ktorý na konci pozemku choval dokonca niekoľko ošípaných a vieme tiež, že v zadnej časti pivnice bývala ľadovňa.

Napriek tomu, že dom bol už v čase kúpy národnou kultúrnou pamiatkou, jeho stav bol dezolátny – zadná časť domu spolu s klenbami v pivnici bola zrútená, niektoré stropy boli prepadnuté a štít domu sa nakláňal do ulice. Najstaršia časť domu je stredoveká z 2. pol. 16. storočia. Postupne sa menil aj rozrastal v období renesancie, baroka aj klasicizmu. Posledná úprava prebehla v 2 pol. 19. storočia a priniesla mnohé veľmi nevhodné zásahy.

Dom má jeden komunikačný trakt s úzkou uličkou, ktorá vedie do zadných výrobných traktov, predná časť je odbytová. Je to dvojpodlažná stavba podobne ako mnohé iné domy na námestí. Priestory na poschodí sa ešte dokončujú a budú určené na spoločenské udalosti. 

Dom leží na nepevnom podloží medzi dvomi potokmi a musel byť kvalitne založený.

V zadnom trakte je honosná pivnica, ktorá siaha vysoko nad úroveň terénu a je možné do nej vstúpiť cez zachované žudro, priamo zo spomínanej „stredovekej uličky“, ktorá sa tiahne popri dome. Tento trakt je ukončený novou prístavbou. V zadnej časti pozemku je vo výstavbe samostatný pavilón na výrobu vína, ktorého proporcie a veľkosť sú v súlade s historickým objektom. Obe tieto nové stavby sú z neomietaného tehlového vyšpárovaného muriva a ústia do spoločného priestoru trojuholníkovými štítmi a vytvárajú tak sympatické malé námestie, ktoré je materiálovo a tvarovo súrodé.

Každodenná prítomnosť zanieteného majiteľa na stavbe, pomoc jeho otca a tiež veľmi rozhľadeného remeselníka, spolu s „Malíkovskou estetikou“ majú za výsledok výborne zvládnuté postupy a aj materiálové riešenia nevyhnutné pri obnove kultúrnej pamiatky. Keďže dom bol pred obnovou v havarijnom stave, v prvej fáze boli realizované náročné a rozsiahle opatrenia na riešenie narušenej statiky. Nanovo sa vymurovali niektoré časti – napr. zrútené klenby v pivnici v zadnom trakte. Boli vybudované nové rozvody všetkých sietí. 

Kúrenie je podlahové v kombinácii s infrapanelmi a urobená je aj príprava na rekuperáciu tepla. Dôležité bolo tiež odstrániť nevhodné cementové omietky, ktoré zadržiavali vlhkosť v murive a prispievali k jeho degradácii. Následne boli použité sanačné a aj tradičné vápenné omietky a nátery. Celkovo boli pri obnove použité len tradičné materiály – tehla, vápno, kameň a drevo. Mnohé okná a aj dvere už nebolo možné zachrániť a tak boli vyrobené nové, tiež drevené, podľa vzoru pôvodných. Do okenných otvorov na zadnom trakte, kde je pivnica, boli vložené kovové okná industriálneho vzhľadu.

Objekt nemá horizontálnu izoláciu a za zmienku stojí spôsob odvádzania vlhkosti – pozdĺž stien v podlahe je v kamennom lôžku vedená perforovaná hadica obalená v geotextílii, ktorá je vyvedená do komína. Kamenné lôžko je prekryté v úrovni podlahy profilovanou dubovou doskou a vhodne dotvára jej vzhľad. V pivniciach je voda zvádzaná drenážnym systémom do šácht, z ktorých sa priebežne odčerpáva. Drenáž nebola kladená bezprostredne k základom – medzi drenážou a murivom je cca 1,5 metra hrubá vrstva ílovitej zeminy, aby štrkové lôžko neoslabovalo základy domu.

Rekonštrukcia parteru domu bola realizovaná podľa historických fotografií zo začiatku 20. storočia, keď v ňom sídlila cukráreň – fotky zachytávali vzhľad pôvodného výkladu obchodu. Šambrány okolo okien a nárožná bosáž sa zachovali a boli umelecko-remeselne obnovené. Farebnosť fasády bola riešená podľa nálezov.

Profesor Bahna hovorí o svojom priateľovi: „Po spoločenských zmenách na začiatku deväťdesiatych rokov to bol práve prof. Malík, ktorý ako málokto zo slovenských vinárov, bol schopný upozorniť na našu tradíciu vinárstva. Ako prvý prerazil do Európy a potom precestoval aj Južnú Ameriku či Južnú Afriku, všetko vinárske krajiny, kde sa víno etablovalo v posledných desaťročiach. Bol vzdelaný aj vo francúzštine, takže v domovskej krajine vína, Francii sa nestratil. U nás začal po európskom vzore organizovať súťaže i degustačné porovnávania vín. Zaviedol sa salón i kategorizácie vín. Väčšinou predsedal rôznym porotám a učil v praxi i na fakulte tvoriť dobré slovenské vína. České vinohradníctvo sa rozbehlo skôr, ale Slovensko napredovalo rýchlo. Súťaže československých vín skončili po tom, ako slovenské vína začali vyhrávať nad českými v pomere 3:0 a český kouč Michlovský nebol ochotný ďalej prehrávať o triedu so Slovákmi, ktorí sa vlastne vyučili u nich v Ledniciach. Nechcem zatieniť prezentáciu rodinného vinárstva, čo je naša súčasná úloha. Fedor má však toľko ocenení a zážitkov, že pri každom detaile a priestore narazíme aj v tomto prostredí na „nošu“ spomienok. Sme radi, že sú to aj Malíkovci, ktorí hlásajú a propagujú na hlavnom námestí v Modre slávu modranských vín, ktoré páni Štetka, Novák, aj Kišoň už za prvej republiky exportovali do Prahy. Fedor nám osobne predviedol výklad o jednotlivých domoch na námestí. Modra bola za prvej republiky okres a významné mesto. Spomínam si ako oproti v dome na námestí v deväťdesiatych rokoch Fedor predvádzal kulinárske špeciality a učil nás amatérov poznávať svetové vína. Priznávam, že my sme vtedy ešte nemali šajnu o tom, čo sa vo svete veľkých vín deje. Väčšinou to bolo spojené s jeho návratmi zo svetových degustácií, kde zažil stretnutia a ochutnal významné vína.“