235

Meštiansky dom na námestí v Modre – dnes penzión May House a vinotéka Ludvik, Štúrova č. 66

Dom č. 66, nazývaný May House, na hlavnom Modranskom námestí patrí rodine Žofiakovcov. Je súčasťou dôležitej zástavby južnej strany námestia. Stojí neďaleko domu Fedora Malíka mladšieho, takže spolu tvoria významné vinárske „centrum“. Obidva domy dodržiavajú tradičné výšky a formy zástavby. Snažia sa rozvíjaním a dostavbou vnútorných traktov regenerovať urbanistickú štruktúru, ktorá bude ako kompaktná reprezentovať tradičné modranské centrum.

 

Dom zdedili Žofiakovci po svojej rodine, v línii ktorej je aj rodina Blahová a rodina Mayová. Rodina Blahovcov prispela ku kultivovaniu vinohradníctva v kraji, pán Ing. Otakar Blaha bol aj pri založení vinárskej školy a nejakú dobu tu pôsobil aj ako riaditeľ. Pán Samuel May v tomto dome prevádzkoval tlačiareň a v prednej časti domu do ulice mal „koloniál“. Pán May vydával prospekty i pohľadnice a upomienkové predmety z Modry. Takže aj vďaka nemu máme dodnes zachované pohľady na centrum Modry. Ako spomienka na Samuela Maya sa dnes dom nazýva May House.

 

Pre rodinu Žofiakových je toto v poradí už štvrtá obnova historického objektu. Prvým bol dom v Pezinku z roku 1890 a následne dva domy v centre Modry – dom na Štúrovej č. 4 a tiež vinohradnícky dom na Dukelskej č. 2, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou a v roku 2019 získal Ocenenie za príkladnú obnovu. Žofiakovci patria teda k tradičným a úspešným modranským rodinám. Rozvíjajú vinárstvo a vinohradníctvo už viac desaťročí spolu s kultúrno-spoločenskou, učiteľskou i organizačnou činnosťou.

 

Dom č. 66 stojí v rade na hlavnom námestí a tak ako susedné domy je aj on prirodzene dvojpodlažný. Podobne ako Malíkov dom má priečelie delené na tri osové trakty. Ľavý trakt s bránou je vlastne vnútrobloková ulička, z ktorej sú prístupné jednotlivé prevádzky, teda obchod s vínom v prednej časti, ďalej penzión na poschodí a vzadu priestory na skladovanie vína. Druhé dva trakty na prízemí zaberá už spomínané vinárstvo so vstupom z ulice. Je to reprezentačný priestor, ktorý je bežne zariadený efektným centrálnym výstavným stolom a sedacími sústavami po stranách.

 

Dom bol pôvodne kratší asi o 7 metrov od námestia, takže priestor terajšieho obchodu nebol zastavaný. Celé námestie bolo pôvodne zasunuté tých niekoľko metrov dozadu. V stredovekých mestách boli časté požiare, takže aj v Modre po požiari okolo 1780 sa vytvoril nový front a zastaval sa priestor vpredu, ktorý sa využíval pre obchod i konzumáciu.

 

Do hĺbky traktov sa dom tiahne po pravej strane. Ľavú tvorí komunikácia vo forme vnútroblokovej uličky, kde je možné v lete v chládku sedieť a popíjať. Objekt začína zásobovacím traktom a vstupmi do obchodu s vínom a kuchyne. Celú koncepciu objektu určil projektant spolu s majiteľmi tak, aby mala logiku, aby jednotlivé prevádzky na seba nadväzovali. Cez schodisko sa dá vystúpiť na poschodie, kde sú upravené hosťovské izby. V zadnom trakte sú priestory na archív vína, resp. pôvodná pivnica, ktorá tiež prešla obnovou. V najzadnejšej časti pozemku stoja samostatné objekty, ktoré ešte čakajú na obnovu – malý domček s klenbami, ktorý voľakedy slúžil ako bývalý sklad ku „koloniálu“, kde sa našli aj staré tlačoviny, napríklad sprievodca letoviskom Harmónia z r. 1914. Ďalším hospodárskym objektom je murovaná kamenná stajňa s dreveným trámovým stropom, kde sa našli a sú tu stále uložené pôvodné drevené okná a tiež dvernice z výkladu „koloniálu“ demontované pravdepodobne počas predposlednej obnovy. Za stajňou bývala kedysi okrasná záhrada s fontánou, ktorá dnes už neexistuje, ale vie sa o nej z rozprávania.

 

Stavba sa nachádzala na dosť nesúdržnom podloží, pretože tadiaľ tiekol v stredoveku potok. Pre založenie stavby bolo potrebné vyriešiť založenie a vyčistiť podložie.

 

Súčasná doba, našťastie aj u nás, si uvedomuje potrebu obnovenia pôvodnej štruktúry mesta. Takže majitelia s realizátorom stavebných prác hľadali vhodné riešenia a materiály tak, aby doň zbytočne nevkladali „moderné kreácie“. Aj pri vykurovaní a ďalších profesiách použili prvky, ktoré nerušia a sú zabudované v stenách. Väčšinou sa nové murivo muruje tehlové, obklady sú keramické a drevo je prírodné s profilmi, ktoré nerušia celkový dojem z historického objektu. Náročnejšie interiérové úpravy sú použité na poschodí, kde je čiastočne ponechané aj vyšpárované pôvodné kamenné murivo. V jednej z izieb môžeme vidieť drevený trámový strop, ktorý bol ošetrovaný nátermi včelým medom, ktorého vôňu v izbe aj cítiť.

 

Tradičný prírodný materiál, konkrétne ľanový olej, bol použitý aj pri obnove masívnej drevenej brány, ktorá je skutočnou ozdobou priečelia objektu. Pani Žofiaková ju po celý jeden rok vlastnoručne čistila od starého červeného náteru a chýbajúce časti dorobil miestny rezbár. K použitiu ľanového oleja na ošetrenie vyčisteného dreva ju inšpirovala Škola tradičných stavebných remesiel, ktorú organizuje AINova. Za povšimnutie stojí tiež zachovaná mosadzná kľučka z 2. polovice 19. storočia.

 

Vlastník objektu: Ing. Ludvik Žofiak s manželkou

Stavebné a realizačné práce: väčšina prác bola realizovaná svojpomocne za účasti miestnych remeselníkov

Realizácia obnovy objektu v rokoch: 2018 – 2019