Plavecký hrad nad obcou Plavecké Podhradie

Ocenenie za výnimočné úsilie o záchranu a konzerváciu hradných ruín pri dodržaní vysokej kvality prác a za príkladnú spoluprácu samosprávy, súkromného darcu a občianskej spoločnosti – belgických skautov.

Plavecký hrad nad obcou Plavecké Podhradie

Ocenenie za výnimočné úsilie o záchranu a konzerváciu hradných ruín pri dodržaní vysokej kvality prác a za príkladnú spoluprácu samosprávy, súkromného darcu a občianskej spoločnosti – belgických skautov.

Plavecký hrad, týčiaci sa na vápencovom skalnom hrebeni nad Záhorskou nížinou, patrí medzi významné pamiatky stredovekého fortifikačného staviteľstva na Slovensku. Jeho vznik siaha do polovice 13. storočia, keď Detrich, syn bratislavského richtára Kunta, postavil na tomto strategickom mieste pohraničnú pevnosť na ochranu Uhorského kráľovstva. Hrad niesol pôvodne názov Detrichov kameň a tvorila ho jednoduchá obdĺžniková hradba so štíhlou vežou.

 

Už krátko po svojom vzniku sa stal dejiskom významných historických udalostí – v roku 1273 došlo pod hradom k stretu medzi uhorským vojskom a vojskom českého kráľa Přemysla Otakara II. Počas nasledujúcich storočí hrad viackrát zmenil majiteľov a bol svedkom mnohých bojov. V 14. storočí pravdepodobne patril Matúšovi Čákovi Tren- čianskemu, ktorého kasteláni hrad rozšírili o mohutnú vežu posilňujúcu obranu vstupu.

 

Koncom 14. storočia sa Plavecký hrad dostal do rúk Stibora zo Stiboríc a neskôr grófov z Jura a Pezinka, ktorí tu vybudovali palác a obkolesili areál vonkajším opevnením. V 16. storočí sa správy nad hradom ujali Fuggerovci, vý- znamný nemecký rod, ktorí hrad modernizovali a pridali masívnu delovú baštu, inšpirovanú podobnou stavbou na Červenom Kameni. Poslednými významnými majiteľmi boli Pálffyovci, ktorí dokončili hospodárske a obytné budovy a posilnili opevnenie ďalšou delovou baštou.

 

Osud hradu sa naplnil počas Rákocziho povstania v rokoch 1705 – 1706, keď bol vážne poškodený a stal sa neobývateľ- ným. V tom čase už jeho fortifikácie nevyhovovali moderným vojenským potrebám a správa panstva sa presťahovala do novopostaveného kaštieľa pod hradom.

 

V nasledujúcich storočiach sa hrad postupne menil na malebnú ruinu, ktorá sa stala neodmysliteľnou súčasťou krajiny Malých Karpát. Deštrukcia však pokračovala aj v 20. storočí – rozpadla sa časť obytnej veže a severného paláca a v 90. rokoch sa zrútila časť východnej hradnej veže. Napriek tomu si Plavecký hrad dodnes zachoval svoju charakteristickú siluetu a zostáva symbolom bohatej histórie regiónu.

 

Po dlhých storočiach chátrania sa Plavecký hrad konečne dočkal aktívnej záchrany, ktorú organizačne zabezpečuje Obec Plavecké Podhradie za veľkej pomoci belgického kniežaťa Pascala Ergo a tiež belgických skautov. Prvé kroky smerujúce k obnove sa uskutočnili v rámci projektu „Odklínanie hradov“, keď sa o hrad začal starať 91. skautský zbor z Bratislavy. Mladí dobrovoľníci sa pustili do náročnej práce – čistili areál od náletovej zelene, ktorá narúšala statiku a murivo, a tým prispievajú k prvotnému oživeniu tohto historického miesta.

 

Skutočne organizovaná obnova sa začala po tom, ako obec Plavecké Podhradie získala granty z Ministerstva kultúry SR prostredníctvom programu Obnovme si svoj dom v roku 2012. Prvé fázy (2012 – 2013) sa zameriavali na odborné prípravy: realizoval sa architektonicko-historický výskum, zameranie aktuálneho stavu, statický posudok a vypracovala sa projektová dokumentácia pre statické zabezpečenie hradu i prístupovej cesty.

 

V rokoch 2013 – 2018 sa rozbehli rozsiahle murárske a zabezpečovacie práce na najohrozenejších častiach hradu. Na bránovej veži sa realizovala sanácia kavern, doplnenie muriva v miestach kritického narušenia, obnova okenných otvorov a stabilizácia otvoru pôvodnej brány. Na východnej veži jadra, ktorá predstavuje najstaršiu časť hradu, bolo stabilizované zachované torzo čiastočným domurovaním zrú- tenej časti muriva s okennými otvormi – pri týchto prácach sa ručne dopravilo až 70 ton materiálu. Obnova sa dotkla aj západného a severného paláca, kde sa sanovali kaverny, spevňovalo murivo a obnovoval pôvodný prevét. Na hradbe predhradia sa obnovili strieľne a doplnilo nadmurovanie.


V rokoch 2016 – 2018 sa pozornosť sústredila najmä na severný palác, kde sa podarilo komplexne konzervovať a stabilizovať celý zachovaný múr. Cieľom týchto zásahov bolo zabrániť jeho úplnému zrúteniu a zachovať jeho pô- vodnú hmotu pre ďalšie generácie.


V ďalších rokoch 2019 – 2024 prešlo komplexnou obnovou renesančné predhradie vrátane parkanového múru a taktiež začalo statické zabezpečenie bránovej veže do horného hradu so stabilizáciou jej južnej a západnej steny. V rokoch 2021 – 2024 prebehli 4 etapy statického zabezpečenia a obnovy západnej steny hradného renesančného palá- ca horného jadra hradu, kde sa realizovalo primurovanie steny na jej južnej strane, premurovala koruna, obnovilo pôvodné renesančné okno 1. podlažia a preškárovalo murivo z exteriéru a interiéru. V roku 2025 sa pokračovalo v ďalšej etape rekonštrukcie vstupnej bránovej veže, jej východnej steny, kde sa obnovil vstupný otvor 2. podlažia a premurovala koruna.


Na jeseň tohto roku začala obec s realizáciu cezhraničného projektu Royal Traces financovaného z programu EÚ Interreg SK-AT, v rámci ktorého sa na hrade vybuduje najmä prístrešok pri južnej hradbe, schodisko do hornej časti hradu, expozícia o histórii obce a uskutočnia sa podujatia na oživenie obce a regiónu v nasledujúcich rokoch.

Pri záchrane Plaveckého hradu sú kľúčové dva faktory, a to dlhodobá snaha vlastníka, Obce Plavecké Podhradie, a systematická finančná pomoc kniežaťa Pascala G. F. V. Ergo. Významná je tiež pomoc kniežaťa s organizovaním pravidelných návštev početných belgických skautov, ktorí pomáhajú s čistením, prenášaním materiálu a s prácami pri archeologickom výskume. Dôležité sú aj menšie finančné dary od iných subjektov a tiež záujem miestneho obyvateľstva, ktorý dokazuje, že téma obnovy hradu v spoločnosti rezonuje.

Vďaka kombinácii starostlivého vlastníka, zanieteného súkromného darcu a dobrovoľníckeho nadšenia sa podarilo zastaviť deštrukciu najkritickejších častí Plaveckého hradu a zabezpečiť ho tak, aby sa zachoval pre budúce generácie.

Info:

  • Vlastník objektu: Obec Plavecké Podhradie
  • Organizátori prác: Obec Plavecké Podhradie, knieža Pascal G. F. V. Ergo
  • Brigádnické práce: dobrovoľníci – desiatky skautov z Belgicka
  • Stabilizácia a konzervácia hradných ruín: Castrum Building, s. r. o.
  • Architektonicko-historický výskum: Mgr. Michal Šimkovic
  • Projekčné práce: Ing. arch. Peter Nižňanský
  • Statika: Ing. František Hladký
  • Archeológia: Archeologický ústav SAV, v. v. i.
  • Metodik Krajského pamiatkového úradu Bratislava: Mgr. Júlia Barič Kéryová
  • Objekt je NKP (národná kultúrna pamiatka)

 

Zdroje:

  • Rozhovory s: Mgr. Michal Šimkovic, Mgr. Peter
  • Horanský, Mgr. Júlia Barič Kéryová, Ing. Július Papán
  • Bóna M., Plaček M.: Encyklopédia Slovenských hradov. Bratislava 2007.
  • Kresánek, P.: Slovensko, Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Bratislava: Simplicissimus, 2009, 2021.


Foto:

  • Archív BSK – Monika Kováčová
  • Archív obce Plavecké Podhradie – Patrik Schwandtner
  • Mgr. Michal Šimkovic
  • Archív AINovy (viď tiráž)