Vďaka dlhodobej spolupráci Mesta Svätý Jur, neziskovej vzdelávacej inštitúcie Academie Istropolitany Nova a ďalších subjektov z verejného a súkromného sektora sa v Mestskej pamiatkovej rezervácii Svätý Jur konala v r. 2025 už trinásta Škola tradičných stavebných remesiel. Cieľom školení je rozšíriť vedomosti a skvalitniť zručnosti v oblasti využitia tradičných materiálov a postupov na obnovu historických objektov a zároveň predstaviť aj vhodné súčasné alternatívy.

Počas praktického tréningu v rokoch 2014 až 2025 účastníci a účastníčky školy remesiel zrealizovali umelecko-remeselnú obnovu niekoľkých uličných fasád a tiež drevených a kovových historických brán, dverí a okien v historickom jadre mesta. Práce sa vykonávajú pod dohľadom skúsených majstrov a súčasťou vzdelávacieho programu je vždy aj celodenný prednáškový blok, ktorý už dal priestor desiatkam expertov zo Slovenska, Česka, Rakúska i Nemecka.

V rámci Školy tradičných stavebných remesiel sa v rokoch 2023 a 2024 realizovala umelecko-remeselná obnova jednej z troch zachovaných vežičiek bývalej piaristickej záhrady, ktorá je dnes vo vlastníctve mesta a leží na rohu ulíc Hergottová, Pezinská a Mikovíniho. Podľa nižšie menovaného výskumu piaristi, resp. rehoľa Chudobných regulárnych klerikov Matky Božej Zbožných škôl, prišli do mesta Svätý Jur v r. 1685 za účelom založenia školy. Okrem kláštora v centre mesta vytvorili tiež pomerne rozsiahlu záhradu na nezastavanom území v južnej časti mesta pri mestských hradbách. Záhrada sa prvýkrát spomína v r. 1696, avšak až v rokoch 1741 a 1742 sa realizovala jej kompletná úprava vrátane výstavby troch vežičiek so šindlovými strechami v rohoch záhrady a tiež asi 100-metrového omietnutého múru pravdepodobne pozdĺž dnešnej Pezinskej a Hergottovej ulice. Záhradu a stavby niekoľkokrát zasiahli požiare a aj povodeň. V r. 1804 sa prvýkrát dozvedáme o spôsobe využitia záhrady – bolo vtedy vysadených 100 sadeníc duly. Po r. 1918 už piaristi nemali kapacitu na udržiavanie záhrady. Tá sa neskôr dostáva do majetku mesta a v r. 1957 definitívne zaniká vybudovaním materskej škôlky. Pri tej príležitosti bol zbúraný aj múr spájajúci vežičky. Čo sa týka funkcie, je zrejmé, že vežička na Hergottovej ulici slúžila ako vchod do záhrady. Vežička na rohu Hergottovej a Pezinskej bola pravdepodobne kaplnkou – nasvedčuje tomu vysoký vstupný oblúk a klenba v interiéri. Funkcia tretej vežička je otázna. 

Predmetom obnovy bola vežička na rohu Hergottovej a Pezinskej, teda severná. Aj vďaka podpore Mesta Svätý Jur bolo možné daný objekt riešiť v období dvoch rokov, 2023 a 2024, testovať rôzne materiály, pozvať medzinárodný odborný tím a súčasne vyškoliť desiatky účastníkov a účastníčok.

Prvá fáza prác v r. 2023 bola venovaná výlučne „odsoľovaniu“ zavlhnutých murív a samotná obnova objektu sa realizovala až nasledujúci rok. Ako vidíme na fotografii z r. 1958, vežička bola už vtedy vo veľmi zlom stave, s opadanými omietkami. Vieme, že v 2. pol. 20. storočia sa preomietala, avšak použité boli nepriedušné cementové omietky, ktoré prispeli k hromadeniu vlhkosti v murivách a k ich degradácii. Prvým krokom v procese obnovy v r. 2023 bolo odstránenie týchto nevhodných vrstiev a nanesenie odsoľovacích, tzv. obetovaných omietok a obkladov do výšky cca 1,5 metra v exteriéri a interiéri vežičky – boli aplikované rôzne typy materiálov s cieľom preskúmať ich efektivitu. Na realizácii prác v tomto aj v nasledujúcom roku sa podieľal tím slovenských, českých a rakúskych odborníkov a tiež účastníci a účastníčky školenia.

V roku 2024 boli z danej vežičky „obetované“ omietky a obklady odstránené – ich účinnosť preskúmali a na školení odprezentovali odborníci z Fakulty reštaurovania v Litomyšli. V zmysle návrhu statického zabezpečenia, ktorý dalo vypracovať mesto ešte v r. 2017, bola vyklinovaná a prešpárovaná trhlina v klenbovom páse a z jednej strany vežičky bol odstránený zvyšok novodobého oplotenia. Následne sa realizovala umelecko-remeselná obnova fasády a interiéru vežičky tradičnými vápennými technológiami. Omietky pripravovali majstri na mieste z tzv. horúcej malty, resp. horúcej kopy.

Jednou z výziev bolo určenie pôvodnej barokovej farebnosti vežičky – v zmysle nálezov bola zvolená kombinácia krémovo-bielych a svetlo-šedých odtieňov. V spolupráci s odborníkom z rakúskeho pamiatkového úradu sme farebné vápenné nátery pripravili aj na báze prírodných pigmentov – šedú farbu sme získali zo zuhoľnateného dreva viniča, teda postupom, ktorý sa v danom historickom období využíval a pre Sv. Jur je to prirodzený materiál. Často sa za týmto účelom využívalo tiež vŕbové alebo bukové drevo.

Obnovy častí historických objektov vo Svätom Jure tradičnými materiálmi a postupmi v rokoch 2014 – 2025 boli realizované vďaka systematickej spolupráci mesta a neziskovej vzdelávacej inštitúcie a tiež vďaka podpore zo súkromného sektora – Prvej stavebnej sporiteľne, spoločností Bencont Development a Baumit. Vo vybraných rokoch poskytlo podporu tiež Ministerstvo kultúry SR a Bratislavský samosprávny kraj. Vďaka tejto širokej spolupráci a podpore bolo možné na vybraných objektoch aplikovať tradičné vápenné omietky, vápenné nátery na báze prírodných pigmentov a tiež obnoviť niekoľko historických brán, dverí a okien s využitím produktov na báze ľanového oleja. Skúsenosti a vedomosti boli súčasne predávané odbornej aj laickej verejnosti formou školení. Častou témou prednášok boli tiež opatrenia na elimináciu vlhkosti v historických murivách. Mesto Svätý Jur tak dlhodobo prispieva k udržaniu a rozvoju tradičných stavebných remesiel, ktoré sú nevyhnutné pre obnovu historického stavebného fondu, a môže byť príkladom pre iné mestá a obce.