Obec Doľany, rozložená v doline na úpätí Malých Karpát, sa môže pochváliť deviatimi národnými kultúrnymi pamiatkami, napríklad gotickým r. k. kostolom sv. Kataríny, gotickou pútnickou kaplnkou sv. Leonarda, areálom Kalvárie z roku 1708 a ďalšími historickými objektmi, ktoré spoločne dotvárajú jej malebný charakter. Niektoré domy ešte nesú stopy neskororenesančnej výzdoby. Renesančná veža v strede bola postavená na moste nad potokom v roku 1606 a má vyslovene mestský charakter. Doľany boli totiž pôvodne trhovým mestečkom. Sú späté s viacerými významnými osobnosťami slovenských dejín – bernolákovcom Jurajom Fándlym, národným buditeľom Jurajom Palkovičom či architektom Szilárdom Várdaiom. Z Dolian pochádzali aj významní misionári Vincent Lechovič a Štefan Zloch, ktorého osobnosť sa prirodzene spája s jeho rodičovským domom zachovaným v časti Ompitál (historický názov pre celú obec).

Štefan Zloch sa narodil 12. septembra 1910 v Doľanoch. Po štúdiách vstúpil do rehoľnej spoločnosti Božieho Slova a pôsobil ako misionár v Číne, kde bol po nástupe komunistického režimu v roku 1951 zatknutý, väznený a neskôr vyhostený. Pokračoval v misijnej činnosti v Japonsku a neskôr v Európe – vo Viedni pôsobil ako riaditeľ misijného inštitútu pre afrických a ázijských študentov v Mníchove, viedol kolégium pre študentov z východnej Európy. Bol známy ako „skromný, ale duchom veľký“ človek, ktorý svoj život zasvätil viere, vzdelávaniu a službe iným.

Dom postavil jeho dedo Vendelín Zloch – podľa vročenia na tráme prednej izby to bolo v roku 1832. Stavebným materiálom boli hlinené tehly miešané s plevami. Nepálené tehly si miestni obyvatelia vyrábali neďaleko obce, v lese, v časti nazývanej Hliník. Múry stoja na kamenných základoch s podpivničenou prednou časťou. Trojpriestorové usporiadanie domu tvorila predná izba – hlavný obytný priestor s pecou a posteľami, ďalej stredná vstupná časť – pitvor s tzv. čiernou kuchyňou (otvoreným ohniskom) oddelenou oblúkom a nakoniec zadná izba – komora, kde sa varilo na „šporheli“ a jedlo. Pôvodná slamená strecha bola v priebehu 20. storočia nahradená dvojdrážkovou škridlou. Drevené okná, dvere a fošňové dlážky sú pravdepodobne dielom Karola Zlocha, ktorý bol stolár. V dome sú zachované trámové stropy a aj rôzne detaily, ako napríklad pôvodné kľučky a zámky na dverách. Na povale sa zvykla sušiť kukurica. Na obytnú časť nadväzovali hospodárske stavby – maštale, stodola a záhrada – pričom dom mal aj vlastnú studňu a už v medzivojnovom období bol pripojený na elektrinu. V dome bývala 7-členná rodina a malé deti spávali v truhlici v prednej izbe.

Poslednou výraznejšou opravou dom prešiel v roku 1982. Fasádu odvtedy namiesto hlinenej pokrýva vápenná omietka s dekoratívne maľovanými šambránami v modrom odtieni, ktoré súčasná majiteľka s citom obnovuje tradičným spôsobom.

Súčasní majitelia Demovičovci sú s rodinou Zlochovcov v príbuzenskom vzťahu, dom je súčasťou ich bohatej rodinnej histórie, čo je jedným z dôvodov, prečo ho nezbúrali, ale
naopak, pietne ho chránia a udržiavajú v pôvodnej podobe. Interiér dopĺňajú predmety viažuce sa na každodenný život obyvateľov Dolian a miestnu ľudovú kultúru, ku ktorej majú
obaja majitelia vrelý vzťah. Pani majiteľka je pôvodom zo susedného Česka, pravidelne sa však oblieka do slovenského kroja a hráva na husliach v miestnom folklórnom súbore Lipka. Pán majiteľ, rodený Ompitálčan, je vinohradník, vinár a mlynár v jednej osobe. Rodina Demovičová už získala v minulosti ocenenie za obnovu neďaleko stojaceho objektu bývalého mlyna zo 16. storočia.

Vďaka zanieteným vlastníkom zostáva aj rodičovský dom Štefana Zlocha živou súčasťou stavebného dedičstva obce a súčasne pripomína osobnosť významného slovenského misionára, ktorému je venovaná aj pamätná tabuľa na priečelí domu, v tomto znení: „Rodičovský dom Štefana Zlocha SVD, misionára v Číne a Japonsku, narodený 12. 9. 1910 v Ompitáli, pochovaný 9. 11. 1992 v Beckove, pochovaný na cintoríne v rodnom Ompitáli. Postavou malý, skromný, ale duchom veľký, zapálený za Božiu vec. Vďační rodáci, r. 2010.“

Zaujímavý fakt o Doľanoch uvádza monografia obce: „Ompitál patrí do vzácnej skupiny obcí, kde všetci farníci vyznávali jedno krédo, katolícke krédo, a to od začiatkov reformácie až do 20 storočia.“ Ďalej hovorí, že „Ompitál bol prakticky od prvých správ z roku 1543 až do 20. storočia čímsi výnimočným. Za 280 rokov sa v Ompitáli narodilo určite vyše dvadsať kňazov. K tomu počtu však treba pripočítať ďalšie desiatky Ompitálčanov, ktorí odišli do rehoľných kláštorov a ktorých počet už nevieme zistiť. Máloktorá obec sa mu mohla vyrovnať.“