Rodinný dom, Šenkvice

Podľa dostupných informácií bol dom na Cerovskej ulici 24 v Šenkviciach postavený manželmi Nemcovými medzi rokmi 1890 – 1900, neskôr prešiel do rúk ďalších majiteľov, od ktorých ho v roku 1995 kúpila manželkina rodina so zámerom využívať ho ako víkendovú chalupu. Dom mal klasickú dispozíciu na dlhom úzkom pozemku, kratšou stranou do ulice, s veľkou drevenou bránou a podbráním (úkolom) so vstupom do domu. „Parádna“ izba bola orientovaná do ulice, po nej nasledovala chodbička s komínom a udiarňou, kuchyňa s kachľovou pecou, komora a hospodárska budova. Na dvore je jedna z prvých studní, stále v prevádzke, hlboká 28 metrov.

Rodina sa hneď po kúpe domu pustila do jeho rekonštrukcie a do roku 2000 ho postupne renovovala a prebudovávala, zobytnila bývalú komoru aj maštaľ.

Od roku 2002 sa stal pôvodne víkendový dom novým domovom pre mladú rodinu. Ona – krajinná architektka, on záhradný realizátor. Niekoľko rokov okrem odstránenia pôvodnej mazanice nad celým stropom a následného zateplenia stropu perlitom nerobili žiadne úpravy, až v roku 2008 pristúpili k rekonštrukcii. Keďže sa rodina medzičasom rozrastala, rozhodli sa pre rozšírenie bývania aj v podkroví.

Dom bol postavený bez základov, múry pozostávajú hlavne z nepálených tehál, iba rohy, okenné a dverové otvory sú vymurované pálenou tehlou. Pôvodný krov a strešná krytina boli po 100 rokoch už v havarijnom stave a bolo nutné ich rekonštruovať. Zo zdravých časti pôvodného dreveného krovu je postavená budova záhradníctva na konci záhrady. Pôvodné stropy – trámy aj záklop v dome však ostali zachované. Pôvodní majitelia ošetrovali stropy býčou krvou.

Na spevnenie stien a stropu boli urobené dva vence, jeden, aby stiahol múry domu, druhý nesie nový krov. Pri nadstavbe bol použitý ľahčený materiál – pórobetón. Na sanáciu nového krovu bol použitý krovosan. Kvôli statike členenie izieb v podkroví presne kopíruje členenie miestností na prízemí. Pre vybudovanie schodiska do podkrovia sa ako najoptimálnejšie miesto ukázalo to, na ktorom stál komín. Musela však byť odstránená pôvodná udiareň i replika pôvodnej kachľovej pece. Rozobratím komína stratili svoju funkčnosť, pec majitelia rozobrali a premiestnili do rodičovskej drevenice. Strecha sa po vybudovaní podkrovia o niečo zvýšila, ale pri jej stavbe bol braný ohľad na to, aby opticky nerušila a aby vzhľadom prirodzene zapadla do uličnej osi. Dom bol tiež zateplený, pričom medzi pôvodným múrom a polystyrénom bola ponechaná odvetrávacia medzera.

Kastlové (dvojité) okná zo strany ulice sú vlastne repliky pôvodných, avšak o trocha väčšie kvôli zlepšeniu presvetlenia interiéru. Majú 6 polí, pomer strán ostal zachovaný ako pri pôvodných oknách. Tiež v dvorovej časti boli niektoré okná vymenené za kópie pôvodných. Kuchyňa a ateliér otvorený až po krov dostali rozmermi veľkorysejšie okná, taktiež delené na menšie polia, aby štýlovo nerušili dvorové priečelie. Vstupné dvere do domu sú kópiou pôvodných, tie staré však nezahodili, ale použili ich na vstup do budovy záhradníctva na druhom konci pozemku. Pre podkrovie boli vyrobené tiež drevené dvere.

Pri realizácii fasády sa majitelia inšpirovali typickými domami v Šenkviciach, v niektorých detailoch aj pôvodným domom na Cerovskej ulici 30. Pôvodná farebnosť domu bola béžovo-hnedá, s bledozelenou bránou. Pri obnove sa majitelia rozhodli pre trocha živšiu, jemnú žltú farbu fasády, biele šambrány okrem toho dozdobili v minulosti častým detailom – farebnými kachlicami. Brána ostala pôvodná, len po obnove domu dostala tmavozelenú farbu, aby ladila s celkovým vzhľadom domu. Priedomie je vydláždené starými tehlami pochádzajúcimi z rozobratého komína, vyrobené boli šenkvickou tehelňou Machota.

Obnovu majitelia realizovali postupne a z veľkej časti svojpomocne, na odborné a technicky náročné práce však prizývali odborníkov: jednotlivé časti konzultovali so skúseným stavebným inžinierom, výstavbu podkrovia s autorizovaným statikom. Okná, dvere aj drevené zárubne im vyrábali stolári z regiónu