Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Pezinku

Obnova kostola prebiehala postupne vo viacerých fázach. Začiatkom roka 2019 bola hlavná časť obnovy dokončená a v súčasnosti prebiehajú práce na dokončení detailov v interiéry a úpravy okolia kostola. Po dlhšej dobe, kedy bol kostol vzhľadom na prebiehajúcu prípravu a realizáciu obnovy pre verejnosť uzavretý, je tak znovu prístupný širokej verejnosti.

 

Kostol má bohatú históriu, ktorá sa prejavila v jeho viacerých stavebných vývojových fázach. Prvá písomná zmienka o fare pochádza z rokov 1317 – 1320. Kostol bol začiatkom 16. storočia prestavaný. Z roku 1523 pochádza ranorenesančná kazateľnica, ktorá bola umiestnená v hlavnej lodi pri prvom pilieri. Z tohto obdobia pochádza aj empora na západnej strane kostola. V rokoch 1608 – 1609 bola na východnej strane kostola pristavaná pohrebná kaplnka (dnes kaplnka sv. Anny) pre palatína Štefana Illésházyho. V 18. storočí vznikla tehlová krypta v priestore sanktuária a na západnej strane bola ku kostolu pristavaná veža. V interiéri pribudli nové oltáre, kazateľnica dostala rokokový baldachýn  a bola tiež predĺžená empora. V 19. storočí boli v bočných lodiach vytvorené nové neogotické okná a pribudla oválna kaplnka na mieste severného vstupu do kostola. Na mieste staršieho organu bol inštalovaný nový klasicistický. Začiatkom 20. storočia boli k obvodovým múrom kostola pristavané oporné piliere. Posledná výraznejšia úprava interiéru prebehla v  sedemdesiatych rokov 20. storočia, kedy bola odstránená baroková výmaľba stien a oltáre premiestnené z bokov víťazného oblúka na ich súčasné miesto.

 

Postupnej obnove kostola predchádzal rozsiahly výskum (reštaurátorský a archeologický) a príprava projektu. Ešte v roku 1998 bola zrealizovaná oprava krovu a v roku 2002 bola dokončená komplexná obnova exteriéru.

 

Začiatkom roku 2003 bol spustený reštaurátorský výskum. Ten pokračoval čiastočne aj v nasledujúcom roku. V roku 2005 sa naplno rozbehol archeologický výskum v interiéry, ktorý bol ešte doplnený v ďalšom roku. Prípravné práce k obnove sa začali v roku 2006 a taktiež sa spustila náročná obnova organu. Potom nasledovalo zameranie interiéru v 2007 a o dva roky neskôr bola vypracovaná architektonická štúdia. Počas rokov 2011 až 2013 sa intenzívne spracovávali podklady pre prípravu projektu obnovy, ktoré zahŕňali aktualizáciu výskumov, návrh na reštaurovanie a vypracovanie projektu pre stavebné povolenie. Potom sa už rozbehli rozsiahle stavebné a reštaurátorské práce v interiéry a exteriéry kostola. Veľká časť obnovy bola dokončená začiatkom roku 2019 a kostol, ktorý bol dlhší čas uzavretý, mohol znovu slúžiť svojmu účelu.

 

Obnova interiéru kostola sa zamerala na zvýraznenie podoby  jeho gotickej vývojovej fázy, ktorá je datovaná na začiatok 16. storočia. Počas reštaurátorského výskumu bol objavený nápis nad víťazným oblúkom, ktorý hovorí o dokončení prestavby kostola v roku 1501. V tomto čase dostal interiér kostola  v hlavných rysoch súčasnú podobu a preto sa jeho obnova zamerala na prezentáciu tejto fázy.  

 

Obnovenému interiéru dominuje biela farba povrchov stien. Rebrá klenieb dostali sivý náter a podlaha má svetlobéžovú farbu. Vznikol tak svetlý a vzdušný priestor, ktorý pocitovo interiér kostola zväčšuje. Zároveň pôsobí na zmysly návštevníka upokojujúco a vytvára priestor na rozjímanie. V jednoducho ladenom interiéry vynikajú pôvodné architektonické prvky (rebrá klenby, pôvodné kamenné prvky, analytické prezentácie nálezových situácií) a mobiliár. Historické časti kostola harmonicky dopĺňajú súčasné prvky interiéru a výtvarnej výzdoby (najvýraznejšou je krížová cesta na stenách bočných lodí). Nové časti interiéru majú jednotnú – minimalistickú koncepciu tvarového a materiálového riešenia. Sú vyrobené z dreveného masívu s povrchovou úpravou zachovávajúcu svetlú prírodnú farbu dreva. Nové a staré vytvára jemný harmonický kontrast, ktorý neruší no zreteľne odlišuje čo je historické a čo súčasné.

 

Dôležitou súčasťou návrhu obnovy interiéru je osvetlenie. To umocňuje spomínanú vzdušnosť a svetlosť. Navrhnutý systém dovoľuje viaceré možnosti nasvetlenia jednotlivých priestorov kostola. Originálne lustre v hlavnej lodi sú vyrobené na základe návrhu architekta, ktorému sa podarilo zhmotniť víziu svetelných valcov zavesených v priestore.

 

Celková obnova posilnila historický i sakrálny význam najstaršieho kostola v Pezinku a dodala tomuto sakrálnemu priestoru nový dych.

 

Vlastník: Rímskokatolícka cirkev, farnosť Pezinok


Reštaurátorské práce: Akad. mal. Vojtech Mýtnik


Architektonický návrh: Ing. arch. Miroslav Tomik