Mestská veža v Doľanoch pri Častej

Mestskú vežu v obci Doľany – v danom období zvanej Ompitál – nadšene popisuje náš významný dejateľ, bernolákovec Juraj Fándly, ktorý tu vyrastal a považoval ho za svoj domov: „…Ako mestečko Ompitál je svedkom starobylosti, tak svedectvom obdivuhodnej štruktúry a zriedkavosti je kamenná veža. Je na nej jeden stredný zvon a hodiny. Postavená je na kamennom moste – v tom je tá rarita! – pod ktorým preteká bystrý potok. Takúto raritu nemá ani Viedeň, ani Paríž, ani Rím…‟

Čo sa týka názvu obce, v dostupnej literatúre môžeme nájsť rôzne vysvetlenia. Podľa ostatnej monografie obce spracovanej historikmi v roku 2002 je názov obce Ompitál odvodený od názvu rodu Ompudovcov, ktorý bol v tomto regióne (t. j. Malé Karpaty a Žitný ostrov) významnou šľachtickou rodinou už v druhej polovici 12. storočia. Dôležitým medzníkom v histórii obce je príchod bavorských Nemcov, ktorí kolonizovali väčšinu obcí pod Malými Karpatmi – v 14. storočí sa tak už obec nazýva Ottental. Obsiahlym zdrojom informácií z neskoršieho obdobia je urbár červenokamenského panstva Fuggerovcov z roku 1543, z ktorého vieme, že ompitálsky meštania sa venovali prevažne vinohradníctvu, zriedkavo poľnohospodárstvu a remeslu.

Veža bola postavená pri príležitosti udelenia štatútu mestečka na prelome 16. a 17. storočia a stala sa symbolom Ompitálu. Veža stojí na tzv. dolnom konci historickej časti sídla. Pôdorys má rozmery 4,5 x 4,5 metra a výška je 18,2 metra. Je to typická mestská veža a predpokladá sa, že mala najmä bezpečnostné poslanie – slúžila strážam na pozorovanie prípadného nepriateľa, na oznámenie hroziaceho nebezpečia obyvateľom, ktorí sa následne mohli utekať skryť do okolitých lesov. Aj architektonicko-historický výskum (z r. 2006) uvádza, že veža bola viac strážnym objektom ako zvonicou – zvonice majú zvyčajne zvukové otvory na všetky štyri strany, v prípade dolianskej veže sú okenné otvory len na dve strany a zvukové otvory vo forme vikierov sú až v nadstavbe. Výskum tiež upozorňuje na podobnosť s vežou v neďalekej obci Rohožník, ktorá bola pôvodne tiež strážna.

Na základe typologických znakov je veža datovaná do obdobia neskorej renesancie – prelom 16. a 17. storočia. Je možné, že jej pôvodná podoba bola iná ako vidíme dnes – bola zrejme ukončená drevenou konštrukciou s ochodzou. Podvežie bolo priechodné, malo vstupy na severovýchode a juhozápade a nebolo prepojené s horným podlažím. Na poschodie sa pravdepodobne vchádzalo exteriérovým dreveným schodiskom, prípadne rebríkom. V priebehu času prešla veža viacerými úpravami. V ďalšej stavebnej etape, v ranom baroku v polovici 17. storočia, získala veža súčasné proporcie a funkciu zvonice – predpokladá sa, že bola nadstavaná o jedno podlažie spolu s helmicou a vikiermi. Helmica je murovaná z tehál a je samonosná. Aj v tomto období bol možný vstup na poschodie iba z exteriéru a zaujímavosťou je, že existujúci vstup zo severozápadu sa zamuroval a vytvoril sa nový na protiľahlej strane.

V nasledujúcich storočiach prešli dverné aj okenné otvory rôznymi ďalšími úpravami a dokonca aj vstup do prízemia veže sa menil. V 19. storočí boli inštalované vežové hodiny a predpokladá sa, že v tomto období už bolo možné vstupovať na poschodie z interiéru. Počas vojnových rokov bol k veži pristavaný malý prízemný objekt so strechou – obchodík s tabakom a mäsovými výrobkami, ktorý bol neskôr zbúraný. V druhej polovici 20. storočia boli inštalované historizujúce vstupné dvere so starším ornamentálnym kovaním, na ktorom vidíme podobnosť s kovaním na miestnom kostolíku sv. Leonarda. Z tohto obdobia pochádza aj kríž na vrchole helmice, ktorý korešponduje s ďalšou miestnou pamiatkou – kostolom sv. Kataríny. V 70. rokoch 20. storočia boli bohužiaľ odstránené pôvodné omietky a tým zlikvidované všetky hodnotné historické vrstvy. Následne boli nanesené nové cementové omietky. Výrazne sa zmenilo okolie veže – potok tečúci stredom obce a popod vežu bol prekrytý.

Veža bola v roku 1996 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Obec začala plánovať jej komplexnú obnovu už v roku 2005, projekt bol zostavený v r. 2008, avšak realizácia prác sa uskutočnila až v rokoch 2019 a 2020. Obec vynaložila za týmto účelom nemalé prostriedky, spolu vo výške zhruba 120 000,- eur, z čoho približne 22 000,- eur poskytlo Ministerstvo kultúry SR vo forme dotácie z programu Obnov si svoj dom.

Na výskume, projekte a realizačných prácach sa podieľalo množstvo odborníkov. Väčšina prác sa realizovala ako umelecko-remeselná obnova a niektoré vybrané časti boli reštaurované. Zvláštna pozornosť bola venovaná riešeniu vlhnutia obvodových stien prízemia. Boli odstránené už spomínané novodobé cementové omietky. Fasáda bola vytvorená podľa fotografie z prvej tretiny 20. storočia, ktorá korešponduje s ranobarokovou úpravou. Súčasťou architektonicko-historického výskumu je aj návrh na čiastočné odkrytie koryta potoka, keďže práve situovanie veže na moste nad potokom ju robí unikátnou stavbou. Navrhované terénne úpravy zatiaľ neboli realizované.

Veža je po celé stáročia jednou z dominánt obce a súčasťou lokálneho patriotizmu. Vzťah miestnych obyvateľov k tejto pamiatke sa odzrkadľuje aj v starostlivom prístupe miestneho úradu k jej obnove.