Secesný meštiansky dom v centre Pezinka – Holubyho 23

Dnes dom H23 – reštaurácia, viecha, kancelárske a ubytovacie priestory.

Dvojpodlažný dom stojí na ulici, ktorá bola už od stredoveku jednou z dvoch hlavných ulíc, po ktorej sa cez mestskú bránu vstupovalo do mesta Pezinok. Dom má za sebou dlhú a bohatú históriu, ktorú je možné v archívnych prameňoch sledovať už od prvej tretiny 18. storočia. Zatiaľ najstarším zisteným majiteľom bol šľachtic Samuel Joachim (von) Majtány, ktorý pôsobil aj ako pezinský richtár. Dom v priebehu histórie vystriedal viacero majiteľov, pričom jedným z posledných bol svätojurčan Dr. Filip Werner s manželkou, ktorý dom v r. 1910 predal Pezinskej úvernej banke a tá ho po devätnástich rokoch, v r. 1928, predala rodine Bončo. Na nasledujúcich takmer šesťdesiat rokov dom prestal byť v súkromných rukách a čakali ho zložité časy – v r. 1958 bol znárodnený a prešiel do majetku československého štátu (Miestneho národného výboru – Domovej správy v Pezinku) a po r. 1989 do majetku Mesta Pezinok. Dom bol využívaný hlavne ako sociálne bývanie až do r. 2010, keď sa mesto rozhodlo už značne schátraný objekt predať. Predaj sa uskutočnil až v r. 2017 a novým majiteľom sa stala súkromná pezinská stavebná a investičná spoločnosť, ktorej vlastníkom je Ing. Viliam Frič s manželkou.

S príchodom súčasného majiteľa sa začína písať nová kapitola života tohto významného meštianskeho domu. Tesne pred jeho predajom bol dom zapísaný medzi národné kultúrne pamiatky. Nový majiteľ ho kupoval s vedomím, že proces jeho obnovy bude podliehať náročným požiadavkám pamiatkového úradu a súčasne mal záujem ho sprístupniť verejnosti ako jednu z najhodnotnejších stavieb v meste.

Dom sa nachádza na hlbokom pozemku, ktorý vedie od hlavnej ulice až k mestským hradbám s baštou. Cenné poznatky o jeho vývoji priniesol architektonicko-historický výskum – najstaršie časti domu sú už z polovice 16. storočia a tvorí ich kamenné murivo v severnom dvorovom krídle – prvý objekt na parcele teda stál v týchto miestach. Už v tomto období bol súčasťou domu aj suterén zaklenutý valenou klenbou. Koncom 16. storočia bol postavený ďalší samostatný objekt a to na južnej strane. Oba objekty sa v priebehu storočí predlžovali smerom do hĺbky parcely a pribúdali tiež ďalšie suterénne miestnosti. Zaujímavou úpravou prešiel v 17. storočí objekt na severnej strane, keď bola v duchu renesancie pristavaná arkáda k jeho prednej časti. Významnú zmenu prinieslo obdobie okolo roku 1910, keď bol objekt nadstavaný o druhé nadzemné podlažie v uličnom trakte a jeho pôdorys získal podobu písmena „U“, tak ako ho poznáme dnes. Uličná fasáda bola upravená v duchu secesie a je jednou z mála príkladov tohto slohu v meste Pezinok.

Veľkou výzvou bolo skĺbenie nových funkcií domu v rámci pôvodnej dispozície a vytvorenie novej koncepcie tak, aby dom spoločensky ožil. Pozornosť bola venovaná aj eliminácii vlhkosti – v miestach, kde sú podlahy v priamom styku s prírodným terénom, projektant i majiteľ volili podlahy odvetrané cez stávajúce komíny. V rámci obnovy sa kládol dôraz na zlepšenie využitia obnoviteľných zdrojov energie, tzv. zelenej energie – sú tu citlivo zakomponované technické zariadenia na rekuperáciu vzduchu, využitie tepelného čerpadla a príprava na fotovoltaickú elektráreň. Vhodným spôsobom boli tiež realizované rôzne opatrenia zohľadňujúce aktuálne protipožiarne predpisy. Na dvorových krídlach boli obnovené mnohé dverné a okenné otvory na pôvodných miestach a v patričných proporciách i materiáloch, boli tu tiež odkryté zamurované oblúky arkády.

Zo starobylých pivničných priestorov boli odstránené najmä moderné prvky (ako kanalizačné a vodovodné potrubia) a bola doložená dlažba z pôvodnej plnej pálenej tehly. Pivnica je historicky veľmi hodnotnou časťou objektu a jej pôvodné využitie sa viaže na významnú vinohradnícku a vinársku tradíciu mesta a regiónu. V priestore prešovne (dnes viechy) boli odstránené sekundárne priečky, vďaka čomu sa opätovne prepojila s vínnou pivnicou. Omietky boli z veľkej časti ponechané, prípadne vyspravené na miestach poškodení. Na podlahy sa využil materiál získaný z prestavby podkrovia – pôvodná protipožiarna keramická podlaha zo začiatku 20. storočia a tiež tehly získané pri odstránení staticky narušenej klenby v inej časti objektu. Podľa kolku CJP (Comes Johannes Pálffy) vieme, že boli z produkcie pezinskej pálffyovskej tehelne.

V zadnej časti parciel v centre mesta, v dotyku s hradbami, zvykli bývať malé vinohrady. Takýto starý vinohrad sa tu zachoval a pod ním dokonca aj pôvodné priestory ľadovní s prepadnutou klenbou. Na obnovu terás vo vinohrade a tiež na opravu hradieb sa využil kameň z múru oddeľujúceho dvor od záhrady. Majiteľ plánuje vinohrad zachovať a ďalej ho rozširovať.

Secesná uličná fasáda je po reštaurovaní a umelecko-remeselnej obnove nepochybne jednou z dominánt ulice. Jej úprava spočívala najmä v zmene riešenia vstupu do komerčných priestorov – boli obnovené dva otvory, tak ako ich môžeme vidieť na historickej fotografii z 20. rokov 20. storočia. Fasáde bola navrátená farebnosť viažuca sa na spomínané obdobie a v súlade s nálezmi z prieskumu, na rámy okien bola použitá farba s názvom „patina green copper“ a na omietky farby v odtieňoch okrovej. Návštevníci mesta sa môžu tešiť na plánované otvorenie reštaurácie a kaviarne s krásnym historizujúcim interiérom inšpirovaným secesiou a prvkami Art Deco.

V blízkej budúcnosti vznikne v časti severného krídla a zadnej časti parcely prístavba s ubytovacími službami vyššej kategórie, ktorá bude vhodne dopĺňať funkcie reštaurácie, kaviarne a viechy. Vytvorí sa tak komplexná a výnimočná ponuka pre obyvateľov a návštevníkov mesta. Už dnes je však citlivá a rozsiahla obnova domu veľkým prínosom pre mesto, keďže dokladuje jeho architektonický a urbanistický vývoj a prispieva ku kultivácii verejného priestoru.