Historický remeselnícky dom v centre mesta Modra

Dnes rodinný dom a reštaurácia Wild Kitchen, Moyzesova č. 27, Starý trh

Mnoho historických domov v meste Modra sa spája s vinohradníctvom a vinárstvom, je tu však aj veľa remeselníckych domov – už od stredoveku boli v Modre zastúpené rôzne remeslá, početní boli napríklad kožušníci, krajčíri alebo pernikári. Súčasťou histórie domu, ktorý stojí na rohu ulíc Moyzesova a Starý trh, je výroba drevených sudov – kedysi tu žil známy debnársky majster Ján Bakoš (1906 – 1965). Dnes v dome žije rodina Plaštiaková a jeho históriu si noví majitelia pripomínajú napríklad aj použitím drevených latiek (dužín) zo sudov v podhľade pri vstupe do ich reštaurácie, ktorú prevádzkujú v priestore bývalej sušiarne na drevo.

Rodina Plaštiaková pricestovala za týmto modranským domom naozaj zďaleka – zo Spojených štátov amerických, kde žili viac ako dvadsať rokov, avšak pred nástupom detí do školy sa rozhodli vrátiť na rodné Slovensko. Pri výbere lokality zohrali úlohu aj spomienky pána Plaštiaka na turistické výlety so svojím otcom do Malých Karpát, živá vinohradnícka a vinárska tradícia v meste Modra a tiež priatelia, ktorí tu žijú alebo pracujú. Dom bol na predaj viac ako rok, noví majitelia si ho vybrali „na diaľku“ prostredníctvom ponuky na internete a kúpa sa realizovala v roku 2017.

Odvahu kúpiť starý dom, ktorý bojoval s problémami s vlhkosťou, dali majiteľovi jeho predchádzajúce skúsenosti s opravami starších objektov. Najväčšie problémy boli na uličnej fasáde na Moyzesovej ulici, keďže stena tu bola podmáčaná a praskala. Situáciu značne zlepšila rekonštrukcia danej ulice, ktorú realizovalo mesto Modra, a ktorej súčasťou bolo aj opätovné odvedenie podzemného potoka do novej kanalizácie. Majiteľ následne odkopal základy uličnej fasády, spevnil murivo vápenno-cementovou maltou a urobil vertikálne izolácie. Popri dome tiež vytvoril štrkové lôžko s drenážnou rúrou vyvedenou do novej uličnej kanalizácie.

Dnešná farebnosť fasády, v bledozelenom tóne, reflektuje nálezy, ktoré majitelia našli pri jej oprave. Plastické prvky na fasáde a tvar rímsy pod strechou boli zachované. Dom prešiel renováciou už v 90. rokoch – v tom čase boli vymenené pôvodné okná, avšak tiež za drevené a štýlovo príbuzné domu, preto nebolo potrebné ich vymieňať a stačila im oprava a nový náter.

Oprave domu sa majiteľ venoval jeden celý rok a rovnako dlhý čas si následne vyžiadali práce na priľahlej bývalej sušiarni, ktorá stojí na ulici Starý trh. Už pri kúpe domu zohral tento samostatne stojaci objekt dôležitú úlohu ako potenciálne vhodný priestor na reštauráciu – majiteľ sa počas pobytu v USA venoval vareniu „na dreve“ a tento koncept plánoval rozvíjať aj na Slovensku. Za týmto účelom bol pôvodne nevábny priestor postupne pretvorený na atraktívnu modernú reštauráciu s otvorenou kuchyňou. Najväčším zásahom bolo odstránenie novodobých garážových dverí s betónovým prekladom a vybudovanie nového otvoru v tvare oblúka, ktorý bol vyplnený presklením. Zaujímavou „perličkou“ je skutočnosť, že drevený šalung, ktorý sa použil na oblúk, vznikol pri obnove národnej kultúrnej pamiatky na námestí v Modre – na dome rodiny Malíkovej, ktorá ho za týmto účelom poskytla.

Okolie reštaurácie a tiež rodinného domu dotvorili majitelia v spolupráci s profesionálnymi záhradníkmi. Priestor priľahlého parkoviska, ktorý pôvodne tvorila len udupaná hlina, upravilo a vydláždilo mesto Modra. Mesto tiež pokrylo náklady na maľby na murovanom plote pri reštaurácii, ktoré vytvorili miestni výtvarníci – na jednej je motív hrozna a druhá zobrazuje spomínaného známeho modranského výrobcu sudov Jána Bakoša. Súkromní vlastníci v spolupráci s mestom tak vytvorili upravený verejný priestor.

Rešpekt majiteľov k tradíciám a ich zviazanosť s prostredím sa prejavuje aj v ponuke ich reštaurácie, ktorá sa zameriava výlučne na miestne a regionálne suroviny, vrátane „divokej“ ponuky z prírody. Z pôvodne zanedbaného objektu tak po niekoľkoročnom úsilí vzniklo originálne a obľúbené miesto, ktoré obohatilo nielen gastronomickú ponuku v meste, ale stalo sa tiež domovom komorných výstav a početných kultúrnych podujatí a v neposlednom rade prispelo k zachovaniu stavebného dedičstva mesta a regiónu.