Ľudový dom v obci Závod

Dnes Dom záhorskej ľudovej kultúry – Dom 1890

Obec Závod, ležiaca na Záhorí, je jednou z mála lokalít v Bratislavskom kraji, kde je dodnes veľmi živá ľudová kultúra. Môžeme tu ešte dnes stretnúť starenky, ktoré chodia denne oblečené v kroji. Viaceré rodiny tu opatrujú miestne kroje a obliekajú si ich pri rôznych slávnostných príležitostiach. Závodský kroj patrí k tzv. svätojánskemu typu, keďže v minulosti obec spadala pod svätojánske panstvo. Toto panstvo tvorili dnešné obce Moravský Svätý Ján, Sekule, Závod a priľahlé mlynárske osady. Aj v týchto „sesterských“ obciach sa kroje zachovali dodnes.

Príbeh obnovy „Domu 1890“ je úzko spätý s folklórom. V roku 2016 ho kúpil zakladateľ a umelecký vedúci miestnej folklórnej skupiny Lanšper Alexander Krajčír spolu so svojou sestrou Emou Ďurišovou. Zámerom bola najmä záchrana tohto ľudového domu a tiež vytvorenie priestoru na organizáciu folklórnych a spoločenských podujatí a tiež na stretávanie sa spomínanej folklórnej skupiny. Za týmto účelom majitelia založili občianske združenie s názvom Dom 1890.

Okrem záchrany stavebného dedičstva sa miestni folkloristi snažia aj o uchovanie hudobných tradícií – skupina Lanšper spolu s občianskym združením Záhorácky folklór organizuje aj festival Frolová notečka. Je venovaný závodskému rodákovi, ľudovému muzikantovi a zberateľovi piesní Floriánovi Benkovičovi-Páníkovi. Cieľom podujatia je zviditeľňovať ľudovú pieseň a rázovitý folklór Záhoria a tiež apelovať na vypátranie znenia zhruba 300 piesní, ktoré počas svojho života v obci a jej okolí zozbieral.

Názov domu bol odvodený od vročenia „1890“ nachádzajúcom sa na nosnom tráme (na rošte) v najstaršej prednej časti. Proces obnovy domu bol zdĺhavý a náročný, keďže majitelia sa snažili čo najpresnejšie zrekonštruovať jeho pôvodný stav a využívať pri tom materiál pochádzajúci výlučne z obce alebo blízkeho okolia. Taktiež vybavenie interiéru je autentické – tvorí ho predovšetkým nábytok z obce Závod, pričom niektoré predmety sú zdedené po starých rodičoch majiteľov.

Zásadným krokom bola dostavba zbúranej časti uličnej fasády tak, aby dom opätovne vytváral pôdorys písmena „L“ a čo najviac sa približoval svojmu vzhľadu z roku 1890. Pôvodná podoba domu sa vytvárala aj s pomocou ešte žijúcich pamätníkov z obce a tiež analogicky podľa miestnych stavebných tradícií.

Ďalším dôležitým rozhodnutím bolo tzv. podrezanie prednej časti. Zadná mladšia časť domu mala izoláciu ešte v pomerne dobrom stave. V prednej časti domu boli len náznaky určitej izolácie (smola) a tak majitelia volili tento finančne náročný postup na elimináciu vzlínajúcej vlhkosti.

Realizovalo sa množstvo ďalších prác. Pri stavbe krovu sa podľa slov majiteľa potvrdilo, že pôvodný materiál je často kvalitnejší ako dnešný. Na strechu sa nanovo ukladala stará krytina bobrovka. Komín sa postavil podľa starých fotiek a analogicky podľa zachovaných komínov v obci. Bol nainštalovaný drevený trámový strop, ktorý sem bol prenesený z domu v Sekuliach určeného na demoláciu. Renovovali sa dvere a nábytok získané zo Závodu a priľahlých dedín. Na dostavanú časť uličnej fasády sa inštalovali staré okná z daného obdobia, ktoré sa majiteľom tiež podarilo vypátrať v okolí. Pri oprave nábytku a okien sa zistilo, že vo väčšine prípadov dominovala zelená farba, ktorá predchádzala pôvodnej „závodskej modrej“.

Typickou črtou tradičných domov je spomínaný drevený trámový strop. V prednej časti domu sa zachoval vo veľmi dobrom stave, v ostatných častiach bolo nutné ho opraviť. Dlážku kedysi tvorila udupaná zem, ktorá sa vysypávala bielym pieskom. V neskoršom období sa dlážka robila z dreva alebo tehál štvorcového tvaru zvaných „flajstrúvky“. Primárne boli určené na izoláciu dreveného stropu zvrchu a boli uložené v hline s plevami. Flajstrúvky sa v dome našli už len nad prednou izbou a keďže ich bolo pre potreby obnovy domu málo, zbierali sa aj z iných domov v obci.

Veľká pozornosť bola venovaná aj zariaďovaniu interiérov. Najkrajšia bývala vždy predná izba, zvaná „parádna“ – zdobili ju taniere, sväté obrazy, do výšky ustlané postele a nenahraditeľnou súčasťou interiéru z konca 19. storočia bola aj kachľová pec, tzv. kachlové kamna. Tento typ vykurovacieho telesa bol príznačný pre celé dolné Záhorie. V dome sa našli pozostatky pôvodnej keramiky, ktoré naznačovali, že tento druh vykurovacieho telesa sa v dome kedysi nachádzal. Keramika sa nazývala „šaštínska“ a zrejme pochádzala z manufaktúry v Šaštíne. Mala typickú „prskanú“ zelenú glazúru.

Majiteľom sa podarilo získať dostatočné množstvo pôvodnej keramiky, aby mohli skonštruovať pec podľa dobovej predlohy – fotografie z neďalekej osady Húšky. Úlomky kachlíc z podobnej pece sa našli v Sekuliach a jednu rozobratú pec našli priamo v Závode.

Zaujímavosťou je aj soška vtáka, prípadne baránka, ktorý bol ozdobným elementom a stál položený hore na peci. Soška vtáka bola súčasťou keramiky, ktorú majitelia odkúpili z domu v Závode a sošku baránka darovala domu miestna pamätníčka. Pec je zrejme stará ako dom, z ktorého pochádza (r. 1904), čiže má takmer 120 rokov. Je možné, že to je jeden z posledných exemplárov v širokom okolí.

Proces obnovy domu ešte nekončí. Zadné časti dvorového krídla si ešte stále vyžadujú pozornosť – majú tu vzniknúť ubytovacie kapacity, napríklad aj pre návštevníkov folklórnych podujatí. Rozsiahle a náročné práce na najcennejších častiach domu však boli už úspešne ukončené. Majitelia ich realizovali v takej vysokej kvalite, že dom sa stal vzácnym príkladom tradičnej ľudovej kultúry a je kandidátom na zápis do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.