Renesančný dom vo Svätom Jure

Starobylý dom na Hornom predmestí 12 vo Svätom Jure leží na hlavnej osi mesta a je to jeden z najzaujímavejších objektov mestskej pamiatkovej rezervácie. Dom kúpili v r. 2014 dvaja dlhoroční priatelia, spolužiaci, ktorí už mali za sebou jeden podobný spoločný projekt menšieho rozsahu. Objekt ich zaujal v inzercii a pri návšteve očaril svojou výnimočnou atmosférou. Rozhodli sa zastaviť jeho degradáciu a zachovať ho pre ďalšie generácie. Predmetom Ocenenia za príkladnú obnovu je uličná fasáda, ktorá už získala svoju finálnu podobu. Práce na ostatných častiach tohto pomerne rozsiahleho objektu stále pokračujú. 

Hneď v začiatkoch sa noví majitelia zhodli, že upraviť dom na moderné bývanie by vyžadovalo príliš veľa deštrukčných a nezvratných zásahov. Tento variant preto zavrhli a prvé stabilizačné práce prebiehali bez toho, aby bolo jasné konečné využitie jednotlivých priestorov. To sa zmenilo až príchodom prvého nájomcu, ktorý sa pustil do výroby vína. Tak sa dom s dlhoročnou vinárskou tradíciou opäť „vrátil k vínu“. 

S vínom spojené akcie v malokarpatskom regióne priviedli do domu prvých návštevníkov, ktorí boli nadšení autentickosťou priestoru. Vzápätí prišli prvé prosby o možnosť usporiadať si tu rodinnú oslavu alebo svadbu. V ďalších rokoch sa preto dom postupne prispôsoboval na spoločenské akcie – upravilo sa nádvorie, podlaha v pivnici, v bývalej maštali sa vybudovali toalety a doplnil sa mobiliár. Pre potreby svadieb pribudol aj apartmán, ktorý vznikol minimálnou úpravou izby nachádzajúcej sa za renesančným rizalitom na uličnej fasáde. Život do objektu priniesla obľúbená svätojurská kaviareň, ktorá sa tu usídlila a tiež občianske združenie, ktoré v dome vedie umelecké tvorivé dielne. Dom sa otvoril verejnosti a je takým dodnes. 

Podľa archívneho výskumu patril dom od najstarších čias cirkvi, pravdepodobne bol súčasťou nadácie ostrihomského arcibiskupstva. V r. 1766 bol predaný grófovi Forgácsovi. V r. 1770 až 1785 bol vo vlastníctve fabrickej spoločnosti Kettenhover catton fabriq vyrábajúcej kartún. Potom patril ďalším šľachtickým vlastníkom, až ho v r. 1799 kúpil svätojurský mešťan Jozef Chrappa. Jeho rodina vlastnila dom až do r. 1922. V povojnovom období patril trom rodinám, čo ovplyvnilo aj výsledný výzor uličnej fasády pred reštaurovaním – členená na tri časti, každá upravená v inom štýle a inej farby.

Najstaršiou časťou domu bola vežovitá stavba s prízemím a poschodím. Trám nad pôvodným vstupom sa podarilo dendrochronologicky datovať do polovice 16. storočia. Pôvodne drevený strop bol neskôr nahradený kamennou klenbou a prízemná izba bola tak premenená na pivnicu. V ďalšom období boli postupne pristavané ďalšie krídla domu, až bolo nádvorie celkom uzavreté. Najväčšia prestavba z obdobia renesancie prebehla v r. 1690. Vieme to podľa roku vytesaného v okne. Táto prestavba dala domu dnešnú dispozíciu a mnohé prvky sú zachované dodnes. Drevený trámový strop a kamenné okná s košovými prevliekanými mrežami sú stále ozdobou domu. Fasáda bola barokovo upravená a nakoniec bola po častiach celá prekrytá novodobými cementovými omietkami.

Výskum uličnej fasády priniesol zistenie, že v 70. rokoch 20. storočia bola väčšina plochy otlčená až na murivo, avšak na stredovom rizalite sa podarilo objaviť fragmenty renesančnej omietky a na rohoch maľované kvádrovanie. Cenným podkladom pre úpravu fasády sa stala tiež fotografia priečelia z r. 1900 – po stranách rizalitu sa podľa nej obnovili pôvodné okenné otvory a osadili kópie okenných výplní z daného obdobia. Obnovila sa aj falošná nika, ktorá bola viditeľná na fotografii. 

Drevené okná na renesančnom rizalite, i keď relatívne „mladé“, datované do r. 1920, sa majitelia rozhodli ponechať. Boli umelecko-remeselne obnovené v rámci Školy tradičných stavebných remesiel pod záštitou vzdelávacej organizácie Academia Istropolitana Nova. Dodržala sa aj ich pôvodná farebnosť – vnútorná strana biela a vonkajšia zelená.

Pri všetkých prácach sa použili tradičné materiály – vápenné omietky a nátery, ľanový olej a ľanové farby. Renesančný rizalit sa ponechal vo farbe omietky bez ďalšej povrchovej úpravy. Farebnosť ostatných častí uličnej fasády sa zvolila svetlozelená podľa zachovaných omietok v dvorovej časti domu pochádzajúcich z 19. storočia, čiže z obdobia, ktoré je prezentované na fasáde domu.

V budúcnosti budú v nikách na fasáde umiestnené kópie barokových drevených sôch sv. Jána Nepomuckého a Immaculaty, ktoré sa zachovali a čakajú na zreštaurovanie. Drevená vstupná brána v prejazde bola datovaná ako novodobá, osadená po r. 1950 a bude časom vymenená za kópiu pôvodnej brány známej zo starých fotografií. 

Práce na dome prebiehajú krok za krokom kontinuálne od jeho kúpy. Niektoré práce robia vlastníci svojpomocne, na iné postupne šetria. Po počiatočnej urýchlenej oprave zatekajúcich striech a padajúcich múrov sa tempo trochu zvoľnilo. Vlastníkom to umožnilo lepšie skĺbiť túto aktivitu s rodinným životom a mať viac priestoru na prezentovanie domu verejnosti. Jedným z cieľom je, aby bol dom stále prístupný a návštevníci mohli zblízka sledovať priebeh zaujímavých umelecko-remeselných či reštaurátorských prác. V našich končinách je to neobvyklý koncept. Kaviareň sa stala obľúbenou zastávkou cyklistov a turistov, ktorí prechádzajú cez Svätý Jur. Vinárstvo predáva svoje vína až do Japonska. Dom je tiež často k dispozícii pre kultúrne podujatia organizované v spolupráci s miestnou komunitou a mestom Svätý Jur.