Historické skleníky a Krupičkov dom v Malom parku v Stupave

Konzervácia konštrukcie historického skleníka a obnova tzv. Krupičkovho domu bola súčasťou slovensko-rakúskeho cezhraničného projektu financovaného Európskou úniou a tiež vlastníkom objektu, ktorým je mesto Stupava. Iniciátorom bola skupina miestnych nadšencov – architektov, ktorá sa už pred rokmi zaslúžila aj o revitalizáciu Malého parku. 

Malý park bol pôvodne súčasťou rozsiahleho prírodno-krajinárskeho parku patriaceho ku kaštieľu. Následkom zmien majetkových pomerov po 2. svetovej vojne došlo k jeho odčleneniu. Postupom času prestal byť vnímaný ako jeho súčasť. Pre absentujúcu údržbu spustol a zarástol náletovou zeleňou a hrozil jeho zánik. Od r. 2012 sa skupina nadšencov pustila do jeho čistenia a postupne sa tak začali odkrývať jeho kultúrno-spoločenské hodnoty. Okrem iného sa podarilo z náletovej zelene doslova vysekať zachované konštrukcie historického skleníka. Postupom času sa tieto aktivity zapísali do povedomia verejnosti a aktivisti nadviazali spoluprácu s vedením mesta. Vysporiadali sa majetkové pomery a pristúpilo sa ku koncepčnému riešeniu obnovy priestoru. 

Keďže sa jedná o národnú kultúrnu pamiatku, bol vypracovaný architektonicko-historický výskum, ktorým sa stanovil rámcový návrh obnovy. Dôležitým cieľom bolo opätovné spojenie rozdelených častí parku a sprístupnenie verejnosti. 

Vyvrcholením týchto snáh bolo vypracovanie „projektu ekocentra“ pod vedením mesta Stupava. Predmetom projektu bola adaptácia tzv. Krupičkovho domu, konzervácia murovaných a oceľových konštrukcií skleníka, vybudovanie náučného chodníka a vytvorenie komunitnej záhrady s detskou zónou. Projekt pod názvom Posilnenie biodiverzity a ekologickej siete na území rieky Moravy prostredníctvom manažmentu biotopov a enviromentálnej výchovy (zvyšovania povedomia) v ekocentrách bol spolufinancovaný z operačného programu Interreg V-A Slovenská Republika – Rakúsko. Projekt v sebe zlučoval viacero cieľov – vybudovanie ekocentra ako vzdelávacej inštitúcie, záchranu a obnovu pamiatkových objektov, obnovu integrity kaštieľskeho parku a vytvorenie hodnotného priestoru ako súčasti centrálnej mestskej zóny mesta Stupava.   

Krupičkov dom bol pôvodne bytom panského záhradníka. V poslednej fáze pred obnovou slúžil ako skladový priestor a provizórne zázemie pre údržbu parku. Jeho adaptáciou vznikli priestory pre výučbu a vzdelávanie v environmentálnej oblasti, hygienické zázemie slúžiace návštevníkom parku a administratívne a hygienické zázemie pre správu, ako aj údržbu parku. Obnova vychádzala z historických obrazových prameňov a jej cieľom bolo prinavrátiť pôvodný architektonický výraz budovy prispôsobený novým prevádzkovým vzťahom, najmä zmenou orientácie budovy z dvora smerom do parku. Nový vstup vznikol obnovou zamurovaného vstupného otvoru a bol doplnený o kópiu drevenej verandy, ktorej návrh vychádzal z riešenia veránd v dvorovej časti zachytených na historickom obrazovom materiáli. Ostatné okenné a dverné otvory zostali zachované. Novodobé výplne otvorov boli nahradené drevenými oknami, ktorých členenie vychádzalo z členenia pôvodných okien. Podľa fotografií boli obnovené aj žliabkové šambrány okenných otvorov. Povrchová úprava fasády vychádza z nálezovej situácie a v procese obnovy bola konzultovaná s pracovníkom pamiatkového úradu. Použité boli výlučne vápenné technológie.

Konštrukcia skleníka predstavuje objekt mimoriadnej pamiatkovej a architektonickej hodnoty. Stavba pochádza z druhej polovice 19. storočia, s novšou stavebnou fázou zo začiatku 20. storočia. Po 2. svetovej vojne stavba postupne spustla, až dospela do štádia ruiny bez striech a sklených výplní, cez ktorú prerastala náletová zeleň a rozrušovala murované i oceľové konštrukcie. Cieľom projektu bolo obnoviť pôvodnú geometriu murív a oceľových konštrukcií, doplniť chýbajúce a nahradiť rozrušené časti murív a vybudovať provizórne zastrešenie kotolní. Konštrukcie boli obnovované v pôvodnom materiálovom riešení tehlového muriva na vápennej malte a betónového líca soklového múra stredného krídla. Kovové konštrukcie boli ošetrené ochranným náterom. Takto zakonzervovaná konštrukcia je pripravená na ďalšie etapy pamiatkovej obnovy.

Doplnkovú funkciu ekocentra tvorí komunitná záhrada a detská zóna, ktoré sú situované v západnom skleníkovom krídle. Táto časť skleníka bola najviac rozrušená a prvky komunitnej záhrady a detskej zóny zároveň tvoria náznakovú rekonštrukciu jeho pôvodných konštrukcií. Výbavu komunitnej záhrady tvoria vyvýšené záhony s pareniskom a pracovným stolom. Detská zóna je poňatá ako „netradičné“ detské ihrisko s trianglom, bubnami, xylofónom, totemom, drevenými klátmi, pocitovým chodníkom, telefónom a dreveným paravánom. 

Vybudovaním náučných chodníkov došlo k obnove trasovania chodníkov vychádzajúcich z vyobrazenia na mape tzv. Stabilného katastra z roku 1896. Obnovilo sa tak napojenie na kaštieľsky park a osadením lavičiek, odpadkových košov a informačných tabúľ vznikli trasy určené na relax, plniace zároveň vzdelávaciu funkciu.

Revitalizácia Malého parku spolu so záchranou historických objektov sú výsledkom dlhodobej efektívnej spolupráce občianskeho sektora a miestnej samosprávy. Vďaka tejto synergii vzniklo výnimočné miesto s veľkým potenciálom pre ďalší rozvoj.