Meštiansky dom na námestí v Modre

Dvojpodlažný meštiansky dom s výraznou dekoratívnou fasádou je jedným z kľúčových prvkov, ktoré vytvárajú charakter námestia v centre Modry. Je vo vlastníctve mesta, spolu s ďalšími tromi budovami na námestí. Jedna z nich, dnešné infocentrum s kanceláriou prvého kontaktu, bola tiež nedávno obnovená. Mesto vlastní aj budovu historickej radnice a tiež Hornú bránu, ktorých obnova je v príprave. Vďaka strategickému rozhodnutiu ponechať si vo vlastníctve menované objekty sa dnes mesto môže podieľať na formovaní vzhľadu a taktiež fungovania námestia. 


Dom na Štúrovej ulici 60 je rozsiahla stavba slúžiaca rôznym prevádzkam, ako aj na bývanie. Predmetom Ocenenia za príkladnú obnovu je umelecko-remeselná obnova a rekonštrukcia uličnej fasády. Komplexná obnova celého objektu sa vzhľadom na veľký rozsah prác bude realizovať postupne v nasledujúcich rokoch. 


Na prvý pohľad zaujme bohatá eklektická výzdoba fasády z konca 19. storočia. Jadro objektu je však oveľa staršie –  je datované do prvej polovice 16 storočia. V tomto období už bola dnešná Štúrova ulica hlavným priestorom v meste. V kontexte modranskej vinárskej a vinohradníckej tradície je netypické, že objekt nie je podpivničený, respektíve, že nemá vínnu pivnicu. 


V priebehu storočí sa objekt rozrastal a z pôvodne malej prízemnej jednotraktovej stavby bol postupne vystavaný do dnešnej podoby – dvojposchodového domu s pôdorysom v tvare písmena U, s dlhými dvorovými krídlami. Poschodie objektu bolo nadstavené v polovici 17. storočia. Ďalšou výraznou úpravou bola už spomínaná výzdoba fasády. Na historických fotografiách z konca 19. storočia môžeme vidieť, ako bol pôvodne riešený parter a tiež farebnosť uličnej fasády – omietky a štuková výzdoba vo veľmi svetlom odtieni, všetky drevené prvky v tmavšej farbe. Posledná stavebná etapa súvisí s odsunom nemeckého obyvateľstva po druhej svetovej vojne, keď dom prešiel pod správu mesta. Prízemie uličného krídla naďalej slúžilo rôznym prevádzkam a ostatné priestory sa upravili na nájomné bývanie. 


Druhá polovica 20. storočia priniesla viacero nevhodných zásahov v celom objekte. Čo sa týka uličnej fasády, všetky pôvodné okenné i dverné výplne boli vymenené, pričom v parteri sa už neinštalovali drevené, ale kovové. V prejazde bola osadená provizórna plechová brána, na všetky omietkové plochy bol aplikovaný nepriedušný svetlozelený nástrek, boli osadené nové klampiarske prvky a štuková výzdoba pod oknami na prvom poschodí bola na niekoľkých miestach prerazená pri inštalovaní plynového vykurovania. 


Mestu Modra sa v súčasnosti podarilo úspešne obnoviť a zrekonštruovať uličnú fasádu do jej podoby z konca 19. storočia. Fasáda znovu získala pôvodné rozloženie dverných otvorov a výkladov na prízemí. Všetky okenné i dverné výplne, výklady a aj vstupná brána boli vyrobené z dreva a štýlovo stvárnené podľa historických fotografií a dobových predlôh. Nové okná sú dvojité s izolačným dvojsklom na vnútorných krídlach. Farebnosť jednotlivých prvkov fasády vychádza z dobových fotografií, korešponduje s daným historickým obdobím a bola zvolená tak, aby spolu s inými obnovenými fasádami v okolí vytvárala harmonický celok.


Vzhľadom na vysokú vlhkosť muriva sa realizovali viaceré sanačné opatrenia. V uličnej časti sa na základové murivo aplikovala zvislá fóliová hydroizolácia. Do stien z kamenného muriva na prízemí bola inštalovaná aktívna elektroosmóza. V soklovej časti bola zosekaná nepriedušná cementová omietka, z celej plochy fasády sa odstránil nástrek (Dikoplast) a tiež vlhkosťou poškodené omietky, pričom všetky odkryté historické omietky boli zachované. Do výšky parteru sa aplikovala sanačná omietka. Na prvom poschodí sa aplikovala tradičná vápenná omietka, ktorú pripravil majster – umelecký remeselník. 


Veľmi dôležitou súčasťou prác bolo citlivé očistenie dekoratívnych prvkov fasády tak, aby sa nepoškodili originálne vrstvy. Umelecký remeselník Mgr. art. Miroslav Želiar, ktorý viedol práce sa rozhodol prezentovať zachované originálne časti štukovej a kameninovej výzdoby – teda neprekrývať ich novou vrstvou, ale len dopĺňať chýbajúce časti. Pán Želiar hovorí: „Dostatočne zachované originály sa ponechávali bez domodelovania. Aby sme predišli zbytočnému nanášaniu hmoty, radšej sme prezentovali mierne poškodený originál, ako meniť, respektíve dopĺňať jeho modeláciu. Zachoval sa tak „prejav“ originálu.“ Uvedený postup je veľmi zdĺhavý a prácny, avšak vďaka tomu dnes výzdoba fasády pôsobí autenticky.  


Obyvatelia a návštevníci Modry sa dnes môžu tešiť zo znovuobjavenej bohatej výzdoby fasády, ktorej dominujú ženské maskaróny doplnené rastlinnými motívmi, štylizovanými drakmi a misami s ovocím.  Vďaka zodpovedným vlastníkom historických objektov, či už z verejnej, alebo súkromnej sféry, získava námestie v Modre postupne späť svoju pôvodnú krásu. 

Info:
• Vlastník objektu: mesto Modra
• Objekt je NKP (národná kultúrna pamiatka)
• Architektonicko-historický výskum: Ing. arch. Ivan Gojdič, Mgr. Martina Muráriková, Mgr. Radislav Danák
• Návrh obnovy fasády: Ing. arch. Hana Hlubocká
• Projektová dokumentácia na obnovu fasády – stavebná časť: Mgr. arch. Lucia Marušicová
• Projektová dokumentácia na obnovu fasády – sanácia zavlhnutia: Ing. Marta Píchová
• Realizácia obnovy: Želiar, s. r. o. , Bratislava, Mgr. art. Miroslav Želiar
• Konzultácie: Mgr. Marta Belohorcová, Krajský pamiatkový úrad Bratislava
• Financovanie: rozpočet mesta Modra
• Finančná podpora: Ministerstvo kultúry, grantová schéma Obnov si svoj dom

 

Zdroje:
• Rozhovor s Mgr. art. Miroslavom Želiarom, umeleckým remeselníkom a realizátorom obnovy
• Rozhovor s Ing. Ivetou Krčmárovou, referát investičnej výstavby, Mestský úrad Modra
• Ing. Marta Píchová, Mgr. arch. Lucia Marušicová, Meštiansky dom – Štúrova 60 – rekonštrukcia fasády (technická správa, posudok zavlhnutia a sanačné opatrenia), r. 2020
• Ing. arch. Ivan Gojdič, Mgr. Martina Muráriková, Radislav Danák, Architektonicko-historický výskum, Modra – Meštiansky dom – Štúrova ulica č. 60, r. 2004
• Krajský úrad Bratislava, Rozhodnutie k zámeru obnovy NKP – Dom meštiansky na Štúrovej ul. č. 60 v Modre, r. 2018