Hrad Biely Kameň nad Svätým Jurom

O Slovensku sa hovorí aj ako o „Krajine hradov“. Kedysi stálo na našom území až okolo dvesto hradov, dnes môžeme obdivovať 17 zachovaných hradov a 96 ruín. O záchranu hradných ruín v rôznych kútoch Slovenska sa dnes starajú občianske združenia, a to v unikátnom rozsahu a kvalite. Po mnohých rokoch chátrania mal nakoniec šťastie aj hrad Biely Kameň nad Svätým Jurom, keď sa ho ujalo združenie Castrum Sancti Georgii.


Ranogotický hrad na vrchu západne od mestečka postavili grófi zo Svätého Jura a Pezinka krátko po mongolskom vpáde (r. 1241) v 60. rokoch 13. storočia. Hrad postupne prebral sídelnú a strážnu funkciu dožívajúceho hradiska na opačnej strane doliny a stal sa strediskom rozmáhajúceho sa panstva. Okrem sídelnej funkcie tvoril súčasť sústavy malokarpatských hradov slúžiacich na ochranu západnej hranice Uhorska. Svojou polohou súčasne umožňoval kontrolu významnej obchodnej cesty z Bratislavy do Trnavy a bočnej horskej cesty vedúcej do Stupavy. 


Už v 14. storočí hrad pozostával z vnútornej a vonkajšej časti. Vstup viedol po moste ponad suchú priekopu vylámanú do skaly, ktorá ho obkolesovala spolu s valovým opevnením. Vnútorný hrad podľa popisu z r. 1412 tvorili palácové stavby s dvoma vežami a kaplnkou. Z obdobia renesančných prestavieb sú zreteľne vidieť zvyšky klenieb palácových stavieb. Z tohto obdobia pochádzajú aj oporné piliere stabilizujúce narušené múry vo vnútornom i vonkajšom hrade. Vo vonkajšom hrade, vymedzenom kamennou hradbou, sa nachádzali pravdepodobne dve bránové veže a hospodárske budovy. V tejto časti stála aj tzv. vodná veža chrániaca vodný zdroj. Vonkajšiemu hradu dnes dominuje torzo gotickej obrannej veže chrániacej objekt od západu.


Stavbou kaštieľa Pálfiovcov v r. 1609 sa sídlo panstva natrvalo premiestnilo dolu do mesta, čím hrad stratil svoju pôvodnú funkciu a postupne chátral. V časoch tureckých nepokojov ešte poskytol okolitým obyvateľom útočisko a dočasný príbytok. V minulosti, na kopcoch vysadených viničom, býval hrad dobre viditeľnou dominantou mesta. 


Dnes je hrad zrúcaninou ukrytou v malokarpatských lesoch. Leží na obľúbenej turistickej trase smerom na Biely kríž. Opustený hrad býval často navštevovaný aj obyvateľmi Svätého Jura a viaže sa k nemu pekná miestna povesť Zlatý poklad. Zakladateľka občianskeho združenia Castrum Sancti Georgii pochádza z toho mestečka a ako lokálpatriotka sa rozhodla zorganizovať záchranu hradných ruín, ktoré už roky neboli bezpečným miestom na návštevu. Za týmto účelom si združenie zobralo hrad do dlhodobého prenájmu od súkromného vlastníka. 


Vďaka enormnému úsiliu zakladateľky, zapojeniu mnohých odborníkov a odpracovaniu viac ako 20 000 brigádnických hodín sa podarilo realizovať práce v obdivuhodnom rozsahu. Na hrad nevedie žiadna zjazdná prístupová cesta, a tak sa vlastnoručne na hrad vynieslo alebo vyviezlo viac ako 200 ton kameňov, 180 t piesku, 16 t vápna, 5 t metakaolínu a 11 t lešenia. Svätojurskí dobrovoľní hasiči načerpali hadicami z údolia na hrad viac ako 44 000 litrov vody. 


Za obdobie troch rokov, 2020 až 2023, sa združeniu podarilo: vyčistiť hrad od brečtanu a náletových drevín, stabilizovať a konzervovať západnú obrannú vežu, západný palácový múr v tzv. kaplnke, 3 kaverny v západnej hradbe,  západný parkanový múr a tiež severný úsek východnej hradby, tzv. bielu stenu, vrátane rekonštrukcie zrútenej klenby nad šachtou. Prácam, prirodzene, predchádzalo zameranie skutkového stavu, statické posudky a architektonicko-historický výskum. 


Rozpracovaná je stabilizácia a konzervácia ďalších hradných torz: bránovej veže, časti zrútenej juhozápadnej hradby, severozápadného úseku hradby so strieľňou a tiež východného pilieru severnej hradby.


Na dolnom nádvorí hradu sa nedávno podarilo zhotoviť jednoduchý dočasný drevený prístrešok, ktorý poslúži dobrovoľníkom a návštevníkom hradu ako ochrana pred dažďom. 


Najväčšou výzvou zostáva absencia zjazdnej prístupovej cesty, a teda veľmi namáhavé zásobovanie hradu stavebným materiálom, vodou a benzínom do elektrocentrál. Náročné sú aj presuny hmôt v strmom teréne na hrade. Niektoré časti hradu stále nie sú bezpečné a je dôležité, aby práce postupovali čo najrýchlejšie. Za týmto účelom je možné podporiť združenie prostredníctvom www.darujme.sk, priamym finančným darom, prípadne „priložiť ruku k dielu“ počas niektorej z početných brigád (kontakt: hrad.bielykamen@gmail.com). 


Cieľom združenia je zachrániť národnú kultúrnu pamiatku hrad Biely Kameň pre ďalšie generácie ako jeden z najrozsiahlejších hradov na Slovensku. Združenie plánuje postupne stabilizovať a konzervovať všetky jeho časti a vytvoriť tak bezpečné výletné miesto pre širokú verejnosť.  

Info:

    • Organizátor prác a nájomca objektu: Castrum Sancti Georgii, o. z., Svätý Jur; zakladateľka a predsedníčka RNDr. Monika Winczerová, MPhil.

    • Vlastník objektu: Vera Property, a. s., Liptovský Hrádok

    • Objekt je NKP (národná kultúrna pamiatka)

    • Brigádnické práce: stovky dobrovoľníčok a dobrovoľníkov

    • Stabilizácia a konzervácia hradných ruín: Arx Vertical, s. r. o., Aleš Hoferek; Arx projekt, Ing. Miroslav Matejka; Erik Krnáč

    • Architektonicko-historický výskum: Ing. arch. Martin Bóna; Ing. Miroslav Matejka

    • Statika: Ing. Katarína Kyselová

    • Archeológia: PhDr. Július Vavák, PhD.

    • Fotogrametrické výkresy: Ing. arch. Marcel Gacho (Randvatri.sk), doc. Ing. Marek Fraštia, PhD., SvF STU v Bratislave 


Zdroje: 

    • Rozhovor so zakladateľkou Castrum Sancti Georgii, o. z., RNDr. Monikou Winczerovou, MPhil.

    • Rozhovor s odborníkom na konzerváciu hradných ruín Ing. Miroslavom Matejkom

    • www.hradbielykamen.sk

    • www.hrady.sk