Lovecký zámoček Solírov v Malých Karpatoch

Možno bude pre mnohých prekvapením, že v malokarpatských lesoch dodnes stojí malebný lovecký zámoček, ktorý dal koncom 19. storočia postaviť gróf Ján Pálfi. Vedie k nemu cesta z obce Doľany. Kedysi patril do doľanského revíru, dnes je súčasťou katastra obce Dolné Orešany. Táto romantická stavba prilákala aj filmárov a v r. 2004 sa tu nakrúcal americko-nemecký film Frankenstein. Pred pár rokmi objavil zámoček jeho súčasný majiteľ, vďaka ktorému dnes môžeme obdivovať túto stavbu v jej pôvodnej podobe.

 

Zámoček je pekným príkladom architektúry tzv. alpského štýlu obľúbeného na vilových stavbách v kúpeľoch a na horách z prelomu 19. a 20. storočia. Inšpirácia sa v tom období čerpala najmä zo švajčiarskej a rakúsko-tirolskej architektúry, teda z regiónov, ktoré boli vzorom rozvinutého turizmu. V tejto súvislosti treba spomenúť, že na prelome storočí tvoril aj architekt, ktorý sa nechal inšpirovať karpatským ľudovým staviteľstvom – Dušan Jurkovič. Vráťme sa však k zámočku, architekt tejto stavby je zatiaľ neznámy – uvažuje sa, že by ním mohol byť Szilárd Várdai, ktorý sa narodil v neďalekej „ompitálskej papierni“, v danom období tvoril v tomto regióne a v podobnom štýle navrhol pre Pálfiovcov napríklad aj prestavbu budovy lesného úradu v Doľanoch (Ompitáli). 

 

Na priloženej historickej fotografii vidíme zámoček tak, ako bol pôvodne postavený a nápis „Červený Kameň. Poľovnícky zámoček kráľovskej lesnej správy. Solirov“. V 50. rokoch 20. storočia prešiel zámoček do majetku štátnych lesov a neskôr sa jeho vlastníkom stalo poľovnícke združenie. V priebehu času bolo na objekte urobených viacero zmien, pričom najvýraznejšími boli zmena vedenia exteriérového schodiskového ramena, výmena dreveného šindľa za asfaltovú krytinu, vrátane odstránenia všetkých pôvodných dekoratívnych prvkov strechy a tiež zmena tvaru striešky na vežičke. Nedostatočná údržba a nevhodné nátery spôsobili zlý stav a dokonca zánik viacerých drevených prvkov na fasáde a tiež značné vlhnutie muriva. 

 

Jednou z výziev bola stabilizácia nakláňajúcej sa vežičky. Na zhutnenie a stabilizáciu vrstiev zeminy pod základmi sa realizovala hĺbková injektáž syntetickou živicou. Vežička sa tiež na viacerých miestach previazala s hlavným objektom. 

 

Proces obnovy a rekonštrukcie zámočku bol náročný a nakoniec aj veľmi rozsiahly. Statik v priebehu prác viackrát vyhlasoval havarijný stav a postupy sa upravovali podľa aktuálnych zistení. Zmenil sa napríklad pôvodný zámer ponechať pôvodnú konštrukciu strechy – nakoniec sa zachovala len stolica a zvyšok strechy je kópiou tej pôvodnej. Ako vo všetkých historických stavbách, aj tu sa riešila vlhkosť v murivách – základy sa očistili, na murivo sa naniesla hydroizolačná stierka a bola aplikovaná chemická injektáž. V celom objekte sa kládli nové podlahy, ktoré vo svojej skladbe obsahujú aj vrstvu penového skla s dobrými tepelno-izolačnými vlastnosťami. Drevené okenné a dverné výplne na fasáde boli vyrobené podľa vzoru zachovaných originálnych častí, avšak s tým rozdielom, že vonkajšie okenné krídla špaletových okien majú izolačné dvojsklo. Všetky drevené prvky fasády boli taktiež urobené ako kópie a chýbajúce časti mohli byť doplnené vďaka zachovanej historickej fotografii. 

 

Prácnou časťou obnovy fasád bola starostlivosť o neomietnuté dekoratívne tehlové murivo. Tehly sa očistili, spevnili materiálom na minerálnej báze, chýbajúce časti sa domodelovali špeciálnou tehlovou drťou, nanovo sa vyšpárovali a na záver sa napustili transparentným hydrofobizačným roztokom, ktorý „dýcha“ a zároveň odpudzuje vodu. 

 

Zvláštna pozornosť bola venovaná komínom a úprave strechy. Vysoké štíhle komíny sa spevňovali obručami a vložkovali sa, keďže sa v objekte opätovne začali používať pôvodné pece a krby. Hlavice komínov boli pôvodne zrejme keramické, pri rekonštrukcii sa však  inštalovali ľahšie kovové. Nová strešná krytina je z pálenej škridly. Umeleckí klampiari vyrobili množstvo medených dekoračných prvkov strechy, a to opätovne vďaka historickej fotografii a tiež podľa analógií z regiónu. Novým prvkom podľa návrhu majiteľa je ozdobný chrlič na odtok dažďovej vody v tvare diviačej hlavy, ktorý vhodne dopĺňa poľovnícku tematiku.

 

Lovecký zámoček Solírov je jediná zachovaná stavba svojho druhu v Malých Karpatoch a vďaka vydarenej obnove a rekonštrukcii je dnes ozdobou týchto lesov. V súčasnosti objekt slúži ako polyfunkčné zariadenie spoločnosti EVR Consulting. V blízkej budúcnosti sa plánuje jeho širšie využitie. Napriek náročnosti celého procesu, predstaviteľov danej spoločnosti upútala problematika obnovy historických budov natoľko, že sa jej budú venovať aj vo svojich ďalších projektoch. 

Info:

• Vlastník: EVR Consulting, s. r. o., konateľ: Adrián Rác
• Generálny dodávateľ: A – STUDIO, s. r. o.
• Projektant statiky: VISIA, s. r. o., Ladislav Chatrnúch
• Diagnostika stavby: Ing. Ivan Holý, PhD., SvF STU v Bratislave
• Hĺbková injektáž zeminy: ABA Innovator Slovensko, s. r. o.
• Hydroizolácie, exteriérové omietkové a náterové systémy, oprava neomietnutého tehlového muriva: KVZ Invest, s. r. o., Ing. Tibor Pavlovič
• Interiérové omietkové a náterové systémy: Ing. Jozef Bako, PhD.  
• Tradičné umelecko-remeselné klampiarstvo: Marek Vostál, Lozorno


Zdroje:

• Rozhovor s konateľom spoločnosti EVR Consulting Adriánom Rácom
• Rozhovor s projektovým manažérom A – Studio, s. r. o.
• M. Dulla a kol., Slávne vily Slovenska, Foibos Books SK, 2010
• M. Slámka a kol., Album dobových fotografií a pohľadníc Malých Karpát a okolia
• Preklad textu na historickej pohľadnici: PhDr. Kálmán Petőcz