Lovecký zámoček Solírov v Malých Karpatoch

Možno bude pre mnohých prekvapením, že v malokarpatských lesoch dodnes stojí malebný lovecký zámoček, ktorý dal koncom 19. storočia postaviť gróf Ján Pálfi. Vedie k nemu cesta z obce Doľany. Kedysi patril do doľanského revíru, dnes je súčasťou katastra obce Dolné Orešany. Táto romantická stavba prilákala aj filmárov a v r. 2004 sa tu nakrúcal americko-nemecký film Frankenstein. Pred pár rokmi objavil zámoček jeho súčasný majiteľ, vďaka ktorému dnes môžeme obdivovať túto stavbu v jej pôvodnej podobe.

Zámoček je pekným príkladom architektúry tzv. alpského štýlu obľúbeného na vilových stavbách v kúpeľoch a na horách z prelomu 19. a 20. storočia. Inšpirácia sa v tom období čerpala najmä zo švajčiarskej a rakúsko-tirolskej architektúry, teda z regiónov, ktoré boli vzorom rozvinutého turizmu. V tejto súvislosti treba spomenúť, že na prelome storočí tvoril aj architekt, ktorý sa nechal inšpirovať karpatským ľudovým staviteľstvom – Dušan Jurkovič. Vráťme sa však k zámočku, architekt tejto stavby je zatiaľ neznámy – uvažuje sa, že by ním mohol byť Szilárd Várdai, ktorý sa narodil v neďalekej „ompitálskej papierni“, v danom období tvoril v tomto regióne a v podobnom štýle navrhol pre Pálfiovcov napríklad aj prestavbu budovy lesného úradu v Doľanoch (Ompitáli). 

Na priloženej historickej fotografii vidíme zámoček tak, ako bol pôvodne postavený a nápis „Červený Kameň. Poľovnícky zámoček kráľovskej lesnej správy. Solirov“. V 50. rokoch 20. storočia prešiel zámoček do majetku štátnych lesov a neskôr sa jeho vlastníkom stalo poľovnícke združenie. V priebehu času bolo na objekte urobených viacero zmien, pričom najvýraznejšími boli zmena vedenia exteriérového schodiskového ramena, výmena dreveného šindľa za asfaltovú krytinu, vrátane odstránenia všetkých pôvodných dekoratívnych prvkov strechy a tiež zmena tvaru striešky na vežičke. Nedostatočná údržba a nevhodné nátery spôsobili zlý stav a dokonca zánik viacerých drevených prvkov na fasáde a tiež značné vlhnutie muriva. 

Jednou z výziev bola stabilizácia nakláňajúcej sa vežičky. Na zhutnenie a stabilizáciu vrstiev zeminy pod základmi sa realizovala hĺbková injektáž syntetickou živicou. Vežička sa tiež na viacerých miestach previazala s hlavným objektom. 

Proces obnovy a rekonštrukcie zámočku bol náročný a nakoniec aj veľmi rozsiahly. Statik v priebehu prác viackrát vyhlasoval havarijný stav a postupy sa upravovali podľa aktuálnych zistení. Zmenil sa napríklad pôvodný zámer ponechať pôvodnú konštrukciu strechy – nakoniec sa zachovala len stolica a zvyšok strechy je kópiou tej pôvodnej. Ako vo všetkých historických stavbách, aj tu sa riešila vlhkosť v murivách – základy sa očistili, na murivo sa naniesla hydroizolačná stierka a bola aplikovaná chemická injektáž. V celom objekte sa kládli nové podlahy, ktoré vo svojej skladbe obsahujú aj vrstvu penového skla s dobrými tepelno-izolačnými vlastnosťami. Drevené okenné a dverné výplne na fasáde boli vyrobené podľa vzoru zachovaných originálnych častí, avšak s tým rozdielom, že vonkajšie okenné krídla špaletových okien majú izolačné dvojsklo. Všetky drevené prvky fasády boli taktiež urobené ako kópie a chýbajúce časti mohli byť doplnené vďaka zachovanej historickej fotografii. 

Prácnou časťou obnovy fasád bola starostlivosť o neomietnuté dekoratívne tehlové murivo. Tehly sa očistili, spevnili materiálom na minerálnej báze, chýbajúce časti sa domodelovali špeciálnou tehlovou drťou, nanovo sa vyšpárovali a na záver sa napustili transparentným hydrofobizačným roztokom, ktorý „dýcha“ a zároveň odpudzuje vodu. 

Zvláštna pozornosť bola venovaná komínom a úprave strechy. Vysoké štíhle komíny sa spevňovali obručami a vložkovali sa, keďže sa v objekte opätovne začali používať pôvodné pece a krby. Hlavice komínov boli pôvodne zrejme keramické, pri rekonštrukcii sa však  inštalovali ľahšie kovové. Nová strešná krytina je z pálenej škridly. Umeleckí klampiari vyrobili množstvo medených dekoračných prvkov strechy, a to opätovne vďaka historickej fotografii a tiež podľa analógií z regiónu. Novým prvkom podľa návrhu majiteľa je ozdobný chrlič na odtok dažďovej vody v tvare diviačej hlavy, ktorý vhodne dopĺňa poľovnícku tematiku.

Lovecký zámoček Solírov je jediná zachovaná stavba svojho druhu v Malých Karpatoch a vďaka vydarenej obnove a rekonštrukcii je dnes ozdobou týchto lesov. V súčasnosti objekt slúži ako polyfunkčné zariadenie spoločnosti EVR Consulting. V blízkej budúcnosti sa plánuje jeho širšie využitie. Napriek náročnosti celého procesu, predstaviteľov danej spoločnosti upútala problematika obnovy historických budov natoľko, že sa jej budú venovať aj vo svojich ďalších projektoch.