Horáreň Rybníček na Pezinskej Babe

Horáreň sa nachádza na úpätí Malých Karpát na Rybníčku neďaleko Pezinka. Bola postavená na samote na bývalých Pálffyovských pozemkoch okolo roku 1890 -92. Tento objekt bol v minulosti pravdepodobne súčasťou niekoľkých domov, ktoré si tu za Rakúsko Uhorska postavili nemeckí prisťahovalci – drevorubači, miestnymi posmešne prezývaní Huncokári. Dodnes sa v týchto miestach zachovali dva objekty. Horáreň a o niekoľko km ďalej mlyn.

Majiteľ, vedomý si historickej osobitosti architektúry, ktorá sa mu dostala do rúk, sám iniciatívne požiadal architektky, aby pri rekonštrukcii zachovali v čo najväčšej možnej miere historizujúce prvky objektu. Zub času a zemná vlhkosť si však vybrali svoju daň. Prizvaný statik, inak odborník na pamiatkovú architektúru konštatoval tak rozsiahle poškodenie stavby, že ani neodporúčal jeho záchranu ale rovno asanáciu. Majiteľa to však neodradilo a ducha architektúry chcel rozhodne zachovať. Nikto si asi vtedy neuvedomoval, aký náročný tento projekt bude.

Dodávateľom stavby sa stala firma z Dunajskej Stredy Dunstav. Nedalo sa vyhnúť vybúraniu časti pôvodných múrov zo zmiešaného resp. kamenného muriva aj celých základov ako aj silne schátralého krovu. To znamená, že stredová časť, ktorá bola najviac poškodená a samozrejme strecha sú nanovo vybudované. Ako je vidno, stavba prešla rozsiahlou rekonštrukciou a zložitým statickým zabezpečením, postupným podrezávaním ostatného muriva a odstraňovaním tak všadeprítomnej vlhkosti. Zbavovaniu vlhkosti sa venovalo asi najviac času. Keďže dom stoji pod cestou na úpätí lesa, pramene povrchovej vody po silných dažďoch opätovne vyrážali do základov hlavne v časti privrátenej k lesu. Tento problém vyriešila poriadna drenáž okolo celého domu a niekoľko hlbokých zberných šácht zo strany cesty. V interiéri pivnice je z toho dôvodu na niektorých miestach k obvodovému murivu predstavaná tenká priečka s vetracou medzerou.

Dom samozrejme nemohol byť napojený na verejný vodovod či kanalizáciu. Vodu si pôvodne privádzali z vodojemu na susednom pozemku, bola iba vymenená prípojka a kanalizácia ústí do vlastnej novej žumpy.

Osobitú pozornosť venoval majiteľ vykurovaniu. To zabezpečuje elektrický kotol na konvektory a prípravu teplej úžitkovej vody s 300l externým zásobníkom. Vo všetkých miestnostiach sú zavedené elektrické konvektory, každú miestnosť však prevažne vykurujú liatinové piecky na drevo alebo na prízemí v dennej časti murovaná ťažká kachľová pec s akumulačnou stenou. Pec z ozdobných zelených kachlíc a v kuchyni keramický sporák s veľmi pekných tmavomodrých kachlíc sa stali dominantou interiéru a spolu s hrubou dubovou podlahou dokresľujú celkovú atmosféru horárne. Dva kolektory na streche určené na ohrev TUV pomáhajú znižovať náklady za elektrickú energiu.

Samozrejme najviac sme sa tešili na vyriešenie fasády. Strecha dostala novú krytinu Tondach. Zo snímok vidno, že pôvodná fasáda bola žltá so zapustenými v omietke bielymi šambránami okolo okien. Tak sme ju použili aj my. Pretože väčšina obvodového muriva, ktoré ostalo stáť, bola prevažne nerovnomerná a z kameňa, rozhodli sme sa fasádu nezatepľovať. Použili sme tepelnoizolačnú omietku Baumit, ktorá miestami dosahovala hrúbku aj 60mm. Fasádu krásne vyrovnala a pripravila podklad pre výslednú povrchovú úpravu. Nárožia juhozápadnej fasády a kus sokla, ktoré mali byť nanovo obkladané keramickým pásikom sa omietli obyčajnou vápennocementovou omietkou. Tvarovanie tejto časti fasády sa tiež spravilo v rámci omietky. Firma Fabrick, ktorá dodala pásik a fasádu súčasne obložila, bola skúsená, precízna a práca im išla od ruky. Pôvodné kamenné obklady sme nahradili miestnou bridlicou.

Samostatnou kapitolou boli okná a dvere. O tie sa naozaj výborne postarala Žilinská firma Drevum. Majiteľ si želal kópie. Kópie dvojitých okien z masívu uprostred s okenicami, a pretože ide o horáreň, tak zelenej farby. Z interiérovej strany sú biele, tak ako aj dvere. Ostatné tesárske práce – drevené terasy so zábradlím aj balkónik dodala oravská firma aj s materiálom.
Na pozemku stojí ešte drevostavba – hovoríme jej prístrešok. Slúži ako garáž, no v súčasnosti asi aj ako dreváreň.

Náš názor za projekciu je asi tento: Bola to vynikajúca skúsenosť pre všetkých. Všetky firmy odviedli výborný výsledok. Oceňujeme ich snahu zamyslieť sa nad problémami, ktoré sa vynárali nepretržite a vyriešiť ich. Celý projekt bol rozsiahlejší, než sa zdalo. Ale na začiatku musí byť rozhodnutie investora objekt zachrániť aj keď nepatrí medzi pamiatkovo chránené, a nie sa ho zbaviť a nahradiť ho katalógovým projektom.