Krušičova kúria, Pezinok

Nominovaný objekt, tzv. „Krušičovu kúriu“ (podľa jedného z majiteľov Pezinka i objektu Jána Krušiča z Lepoglavy) prešiel komplexnou rekonštrukciou v rokoch 2007 – 2008. Rekonštrukcii predchádzal rozsiahli architektonicko – historický a umelecko – historický výskum realizovaný Mgr. Elenou Sabadošovou a kol., doplnený archeologickým výskumom Archeologického múzea SNM a Mestského múzea v Pezinku.

Krušičovu kúriu dnes môžeme ho stotožniť s domom, známym z písomných prameňov 15. storočia. Budova patrila až do 17. storočia vždy aktuálnym majiteľom pezinského panstva a hradu. Až v roku 1615 sa stala majetkom mestečka. Ako mestská budova sa sporadicky objavuje v daňových súpisoch – uvádzaná ako obecný dom, resp. obecný dom a vojenská ubytovňa. V roku 1871 sa Pezinok stal sídlom Kráľovského okresného súdu, ktorý umiestnili do mestskej budovy na námestí. Pre potreby súdu slúžila aj v prvej polovici 20. storočia. V roku 1925 darovalo mesto Pezinok budovu spolu s dvorom československému eráru pre potreby okresného súdu a sirotského úradu.

Objekt svojimi mohutnými kamennými murivami, zachovanými stredovekými a renesančnými omietkami, renesančnými klenbami, pivnicami a obslužno – hospodárskymi priestormi predstavuje popri súbore prevažujúcich vinohradníckych a remeselníckych domov typ pôvodne šľachtického obytného a hospodárskeho sídla kuriálneho typu.

Vyššie spomínané výskumy preukázali, že objekt v sebe zhmotňuje historické konštrukcie už od stredoveku. Zásadné zmeny, ktoré mu vtlačili nový výraz, boli realizované v renesancii a baroku. Zmenám sa objekt nevyhol ani v 19. storočí a najmä v prvej tretine 20. storočia. Všetky etapy zanechali na stavbe svoju stopu, prejavujúcu sa najmä postupným nárastom hmôt, ktoré sa vo výslednej podobe stali pre súčasnú dispozíciu určujúcimi.

Objekt Krušičovej kúrie nie je NKP a návrh obnovy bol preto koncipovaný ako odporúčanie pre uvedenie historického objektu do štýlovo kompaktnej podoby, v snahe zachovať a prezentovať jeho hodnoty a ich optimálne využitie a zhodnotenie.

Osobitná pozornosť a uvážlivý konzervačný prístup bol navrhnutý najmä v prípade gotických, renesančných a neskorobarokových, ale čiastočne aj mladších konštrukcií zo začiatku 20. storočia (tieto najmä vo vzťahu k uličným fasádam). Konzervačný prístup bol navrhnutý aj vo vzťahu k historickým konštrukciám a plochám historických omietok v rozsahu ich zachovania v dobrom stave. Osobitnú pozornosť si zaslúžia neskorobarokové omietky s výtvarnou výzdobou, ako aj ich štukové súčasti (podkorunné rímsy a stropné zrkadlá) v miestnostiach severného krídla na poschodí. Podľa odporúčaní boli ošetrené, priznané a odprezentované reštaurátorským spôsobom.

S prihliadnutím ku stupňu zachovania hodnôt objektu bola metodika obnovy navrhovaná tak, aby jej výsledkom bola prezentácia objektu upriamená na fasádach na ujednotený výraz z obdobia začiatku 20. storočia a v interiéroch na dominujúci výraz renesančný a neskorobarokový (čiastočne zachovaná arkáda, výtvarná výzdoba).

Objekt mal charakter šľachtickej kúrie, neskôr sa stal administratívnou budovou. Všetky úpravy a prestavby, ktoré sa ho dotkli, smerovali k zabezpečeniu funkcie a účelu využitia jednotlivých priestorov v náväznosti na užívateľské potreby vlastníkov a funkcie prevádzok. Úpravy mali oproti bežným meštianskym domom najmä v období neskorého baroka nadštandardný ráz, aplikáciou výtvarných prvkov a detailov v architektúre. Prestavby a úpravy smerovali k vytvoreniu aditívne radených priestorov, teda k postupnému rozširovaniu budovy, pristavovaním krídel smerom do parcely.

V náväznosti na architektonický vývoj budovy je aj nové funkčné využitie priestorov zamerané na reprezentačné, administratívne a prevádzkovo – komerčné využitie. Voľný priestor nádvoria je využívaný na kultúrno – spoločenské akcie prístupné širokej verejnosti (divadelné predstavenia, hudobné vystúpenia, výstavy).