Rodinný dom, Modra

Mlyn na Dolnej 108 je jedným z nemnohých, ktoré sa v Modre z pôvodných 13 mlynov zachovali. Keď objekt mlyna stratil svoju výrobnú funkciu, bol koncom 50-tych rokov (1957) vydražený dvoma rodinami a hoci slúžil na bývanie, z dôvodu nedostatočnej údržby značne chátral. V roku 1995 jednu časť mlyna odkúpila rodina Dóšovcov z Bratislavy, ktorá sa podujala na jej celkovú obnovu. Súčasťou objektu, ktorý nadobudli, bola aj pôvodná strojovňa mlyna – mlynica, ktorej technickú časť sa majitelia rozhodli zachovať a prezentovať ako súčasť obytného priestoru. Pod miestom kde je dnes umiestnená krytá terasa kedysi pretekal potok cez náhon, ktorý poháňal mlynské koleso. Keď odklonili potok a mlyn začal fungovať na elektrický pohon, priestor slúžil ako sklad.

Mlyn po kúpe majitelia krátko aj obývali, na obdobie rozsiahlych rekonštrukčných prác, ktoré začali v r. 1996, sa však presťahovali do neďalekého podnájmu, aby stavbu mali pod dohľadom. Obnova objektu trvala približne rok. Majitelia k nej pristupovali citlivo s ohľadom na charakter objektu i zachované pôvodné konštrukcie a s cieľom naplno využiť potenciál tejto nevšednej a zaujímavej budovy. Pred jej začatím sa radili s odborníkmi (Ing. Marta Pichová, Ing. Vladimír Kohút), ktorí majú bohaté skúsenosti s obnovou historických objektov. Jedným z použitých technických riešení zameraných na odstránenie vlhkosti murív bolo navrhnutie systému vzduchových kanálov, cez ktoré popri stenách prúdi vzduch a umožňuje odvádzanie nadbytočnej vlhkosti. Tento systém sa v praxi preukázal ako účinný a v súčasnosti so zavĺhaním objektu nie sú problémy.

V objekte sa zachovali pôvodné trámové konštrukcie striech i podlaží a prízemie bývalej hospodárskej časti mlyna je zaklenuté klenbami. Zachované masívne trámy vynikajú najmä v priestore bývalej mlynice. V miestnosti na poschodí bola zreštaurovaná pôvodná štuková výzdoba stropu.

Krytina strechy bola z väčšej časti vymenená za novú a objekt bol tiež na novo omietnutý. Uličná fasáda, ktorá objekt reprezentuje navonok, no delia sa o ňu dvaja majitelia, bola obnovená ako celok a tak je bývalý mlyn ozdobou i samotného mesta. Stavebný interiér vyžadoval celkovú rekonštrukciu. Výplne okenných i dverných otvorov sú nové no ich forma vychádza z historických analógií a pôsobia tak harmonicky vo vzťahu k historickému charakteru objektu, tak ako nové palubové podlahy a keramická dlažba.

Dispozičné riešenie priestoru bývalého mlyna bolo potrebné upraviť s ohľadom na funkciu bývania. Prízemie s podlažím nemalo žiadne prepojenie, pôvodne sa prechádzalo cez dvor. Nový vstup bol situovaný z dvora do strednej časti dispozície medzi bývalú mlynicu a zázemie. Tu je umiestnené nové točité schodisko spájajúce prízemie s poschodím. Mlynica slúži ako spoločenská časť domu a má viaceré úrovne kopírujúce rozmiestnenie rôznych častí mlynskej technológie.

Časť stropu tu bola odstránená a otvoril sa tak priehľad do krovu, zo zvyšnej časti podkrovia je malá galéria. Na prízemí mlynice sa nachádza zachovaný prevodový systém – transmisia, ktorý prenášal energiu z vodného kolesa na mlynské stroje a na vyšších úrovniach tiež niekoľko častí z mlecej technológie. V prednej časti domu sú izby, kuchyňa a zázemie. Prechod medzi interiérom domu a záhradou tvorí pristavaná krytá terasa.