Rodinný dom, Pezinok

Rodinný dom na Holubyho ulici v Pezinku je síce situovaný na jednej z najrušnejších ulíc mesta no pred ruchom a pohľadmi okoloidúcich je dobre ukrytý za starou bránou vo dvore. Dá sa povedať, že je to veľmi dobre zachovaný starý mestský dom, typický pre malokarpatský región, charakteristický pre historické jadro mesta Pezinok. Dom je umiestnený na spoločnom dvore a nadväzuje na zadnú časť domu tvoriaceho uličnú frontu. V zadnej časti pozemku prilieha k domu menšia záhrada, ktorá je na svojom konci ohraničená múrom bývalých mestských hradieb. Dom je takto umiestnený v strednej časti parcely natiahnutej medzi Holubyho ulicou a historickým opevnením mesta Pezinok.

Pozdĺžna dispozícia domu je rozvinutá do hĺbky pozemku, tak ako je to pre malokarpatský región typické. Dom je svojou zadnou stranou pritisnutý k múru tvoriacemu hranicu so susednou parcelou a predná fasáda je plne orientovaná do dvora. No a zakrytý je mohutnou pultovou strechou, ktorá tvorí celkom výraznú „piatu“ fasádu. Pôvodne bol dom využívaný ako obytný s hospodárskymi priestormi a to sa ani veľmi dodnes nezmenilo, len hospodárske priestory zmenili využitie a v súčasnosti sú využívané ako ateliér a galéria. V prednej časti objektu je menšia plytká pivnica, nad ňou a za ňou sú radené obytné priestory a závere domu je galéria, ateliér a sklad. Do jednotlivých priestorov sa vstupuje z dvora a obytné miestnosti sú prechodné v interiéry. Vstup do pivnice je lemovaný typickým architektonickým prvkom pre tento región – vystupujúcim portálom „žudrom“, ktorý zvyšoval ochranu vstupu pred vplyvmi nepriaznivého počasia. Jediný vikier na celej streche je umiestnený nad bývalými hospodárskymi priestormi a pôvodne slúžil ako vstup do podkrovného priestoru kde sa skladovalo seno pre domáce zvieratá. V súčasnosti len presvetľuje podkrovie, ktoré zatiaľ ostáva nevyužité. Využitie i vzhľad domu sa veľmi nezmenili a i preto je tento dom veľmi dobre zachovaným príkladom malokarpatskej architektúry.

Obnova domu prebieha postupne, po menších častiach a vždy je zameraná len na to čo je treba opraviť, prípadne vymeniť. Zatiaľ najrozsiahlejšiu rekonštrukciu si vyžiadala strecha, ktorá už bola narušená, keď dom súčasný majitelia kúpili v polovici deväťdesiatych rokov 20. storočia. Koncom deväťdesiatych rokov bola už konštrukcia strechy v havarijnom stave a bolo nutné ju celú vymeniť. Hrebeň strechy bol od štítového múru, ku ktorému mal doliehať odklonený o cca. 30 cm. Rekonštrukcia prebiehala pod metodickým dohľadom pamiatkarov, keďže dom sa v tom čase nachádzal v pamiatkovej zóne. Ako podmienka od pamiatkového úradu bolo vyrobiť kópiu pôvodnej konštrukcie krovu, ktorá svojim konštrukčným riešením do značnej miery komplikuje potenciál zobytnenia podkrovia v budúcnosti. Paradoxom je, že nedlho po rekonštrukcii bol objekt a jeho okolie vyňatý z pod ochrany. Strecha bola zakrytá pálenou keramickou krytinou.

Ostatné časti domu nepotrebovali rozsiahlejšiu rekonštrukciu a tak prebehli len menšie adaptácie v interiéri, ktoré boli zamerané najmä na stavebný interiér a inštalácie. V obytných miestnostiach boli urobené nové podlahy a tiež kúpeľňa si vyžiadala celkovú prestavbu. Pôvodné omietky boli zachované, opravené a dostali novú maľovku. Dom je teda z veľkej miery autenticky zachovaný a predstavuje dobrý príklad ako si vytvoriť plnohodnotné a zaujímavé bývanie v starom dome, bez toho aby ho bolo nutné výrazne prestavať.