Dom pri kostole, Pezinok

Dom je situovaný na dlhej, stredovekej parcele so severovýchodnou orientáciou medzi ulicami Holubyho a Potočná v susedstve farského kostola (Dolný kostol). Jeho dispozícia je štvorkrídlová, obklopujúca úzky vnútorný dvor s prejazdom na Holubyho i na Potočnú ulicu. Tento prejazd bol v minulosti počas prestavby objektu čiastočne zastavaný a ostal prechodný len pre peších.

Krídlo domu orientované do Holubyho ulice je reprezentatívne, čiastočne dvojpodlažné, s plastickou výzdobou nároží, nadokenných ríms a časti vstupného portálu. Krídlo domu orientované do Potočnej ulice je jednopodlažné, s akcentom mohutného komína. Podpivničená je časť severného krídla domu situovaného vo dvore. Pivnica je polozapustená, čo je pre región typické, z dvora sa vstupuje do prešovne a odtiaľ do nižšie položenej pivnice. Časť pivnice je ešte stále využívaná na výrobu a skladovanie vína, tak ako tomu bolo v minulosti, a ďalšia časť bola adaptovaná na malú nájomnú obchodnú prevádzku. Nad pivnicou je na zvýšenom podlaží obytná časť.

Využitie domu sa od minulosti veľmi nezmenilo, malé obchodné prevádzky a obytná funkcia sú zhodné s pôvodným využitím a to prispelo k zachovaniu vysokej miery autenticity dispozície a formy.
O histórii domu nie je veľa poznatkov, nakoľko tu zatiaľ nebol realizovaný žiaden stavebno-historický výskum, ktorý by jeho minulosť mohol poodhaliť. Najstaršia je pravdepodobne severná časť domu a ostatné časti boli dostavané zrejme postupne počas neskoršieho vývoja.

Väčšia prestavba bola realizovaná v priebehu 16. – 17. storočia čo dokazujú mnohé zachované prvky výzdoby a stavebného interiéru (výplne otvorov a iné detaily). Od konca 19. storočia je dom spojený s rodinou Krupových, ktorá ho vlastní a spravuje dodnes. Rudolf Krupa, ktorý sa do Pezinka presťahoval zo Starej Turej, kúpil dom v roku 1885. V zadnej časti domu prevádzkoval pekárstvo, ktoré neskôr, od roku 1933, viedol jeho syn a fungovalo až do roku 1954, kedy vzhľadom na postupujúce znárodňovanie a likvidáciu malých živnostníkov zaniklo.

Dom bol koncom 80-tych rokov 20. storočia plánovaný na asanáciu, ktorá sa však po zmene spoločensko-politických podmienok v roku 1989 neuskutočnila a následne v roku 1990 sa rozbehla postupná obnova.

Dom bol obnovovaný postupne a hlavné práce boli realizované v období medzi rokmi 1990 až 2000. Následne už bola realizovaná len pravidelná údržba a menšie opravy Prvou rozsiahlejšou realizáciou bola oprava strechy pozostávajúca z výmeny latovania, strešnej krytiny a súvisiacich klampiarskych prác.

Na zavĺhajúce murivo v soklovej časti domu bola použitá sanačná omietka. Opravená a nanovo omietnutá bola celá stena oddeľujúca dom od kostola a ako aj hlavná fasáda domu orientovaná do Holubyho ulice. Vybudovaná bola tiež kanalizačná i plynová prípojka. Modernizácia interiéru bola zameraná na zvýšenie úžitkového štandardu, postavené boli nové hygienické zariadenia v častiach určených pre bývanie, ktoré predtým chýbali.

Pec na pečenie chleba sa nezachovala a na jej mieste stojí kachľová pec vykurujúca zaklenutú miestnosť. Úprava dvora sa zrealizovala položením novej dlažby do štrkovo-pieskového lôžka na čiastočne zachovanú pôvodnú kamennú dlažbu. Na dome boli takto urobené najnutnejšie práce a následne sa už realizovala len údržba. Manažment prevádzky, prác opravy a údržby si majiteľ zabezpečuje sám.

V izbe s valenou klenbou v prednej časti domu boli nakrútené zábery pre TV film o Štúrovcoch (1991, réžia Peter Mikulík). Izba „hrala“ úlohu Štúrovej pracovne.