Modrý dom, Vajnory

Modrý dom vo Vajnoroch predstavuje tradičnú stavbu z regiónu podunajskej nížiny s pôdorysom v tvare L, kde kratšia predná časť je orientovaná do ulice a tá dlhá lemovala vnútorný dvor tiahnuci sa do hĺbky úzkej ale i 100 metrov dlhej parcely.

Predná izba má zachovanú štukovú výzdobu pochádzajúcu z konca 19. storočia. Vo vrchole klenby je štuková rozeta obsahujúca iniciály majiteľov domu (z iniciálok zatiaľ vieme identifikovať priezvisko len jedného majiteľa – F ako Fašung) a datovanie 1890. V rohoch miestnosti pri päte klenby je ešte štukový reliéf v podobe štylizovaného tulipánu vyrastajúceho z pásu lemujúceho styk klenby a stien. Táto izba pôvodne nebola vykurovaná, bola to reprezentačná izba využívaná pre návštevy a významné rodinné udalosti, a preto jej bola pri výzdobe venovaná zvýšená pozornosť.

Zadná miestnosť už bola obytná a je vyzdobená skromnejšie, len jednoduchým pásom na styku klenby a steny. Odtiaľto viedol v minulosti prechod do ďalšej obytnej miestnosti nachádzajúcej sa nad prešovňou. Táto izba je položená o jeden schod vyššie nakoľko prešovňa pod ňou je oproti pivniciam pod susednými izbami vyvýšená.

Tento prechod je v súčasnosti zamurovaný a zadné miestnosti sú využívané pre bývanie. Vzadu vo dvore boli umiestnené hospodárske priestory ako komory, sýpka a „vozáreň“ slúžiace pre uskladnenie dopestovaných plodín a hospodárskeho náradia potrebného pre každodennú prácu. Pivnica umiestnená pod dvorovým krídlom domu pozostáva z prešovne, do ktorej sa vstupovalo z dvora a bola centrálnym priestorom, a dvoch hlbšie zapustených častí na skladovanie vína a potravín.

V pivnici bývali dva rady sudov s vínom zoradené popri stenách. Izba v minulosti slúžiaca na ubytovanie gazdovho pomocníka či návštev je situovaná v uličnom krídle objektu v nadväznosti na podjazd a je oddelená od hlavnej časti domu.

Dom bol koncom 80-tych rokov čiastočne opravovaný a začiatkom 90-tych rokov bola zahájená jeho väčšia obnova. Pôvodne rodina zamýšľala, že bude dom využívať na víkendové stretnutia, tak ako tomu bolo v čase, keď žila babička, ktorú chodili pravidelne navštevovať. To sa však ukázalo ako neudržateľné a okolo roku 1995 sa majitelia rozhodli o spustení prevádzky reštaurácie a dom na túto funkciu adaptovali. Práce na obnove domu pokračovali popri bežiacej prevádzke, ktorá sa postupne zdokonaľovala a rozvíjala.

V prednej a zadnej izbe domu je umiestnené sedenie reštaurácie a na mieste pôvodnej čiernej kuchyne, cez ktorú sa do izieb vstupuje, je malý barový pult a zázemie pre obsluhu. Kuchyňa je umiestnená v miestnosti v uličnom krídle oproti hlavnej časti domu. Ako náhle sa prevádzka reštaurácie rozbehla, jedna miestnosť pre kuchyňu začala byť nedostatočná. Riešenie vzišlo z pripojenia časti vedľajšieho domu, kam sa prevádzka kuchyne mohla rozšíriť. V podkroví nad kuchyňou je malé zázemie pre zamestnancov.

Pivnicu nachádzajúcu sa pod prednou časťou domu sa majitelia rozhodli adaptovať pre potreby reštaurácie na vináreň. Keďže bola pôvodne prístupná iba z prešovne, ktorá je situovaná pod časťou domu využívanou na bývanie a nepatrí k prevádzke reštaurácie, musel byť ku nej vytvorený nový vstup v priestore podbránia. V pivnici bola položená nová podlaha z keramických dlaždíc, barový pult s malým zázemím a hygienické zariadenie pre návštevníkov. Vzlínajúca zemná vlhkosť bola v pivnici vždy prítomná a pre prevádzku vinárne to bol problém, ktorý bol riešený najprv sanačnou omietkou a neskôr i pridaným odvetrávaním. Pivnica je však jediným miestom v dome s vlhkosťou, ostatné časti domu tento problém nemajú.

Malý dvor s pergolou, na ktorej rastie vinič, rozširuje možnosti reštauračného sedenia v priebehu letného obdobia a je u návštevníkov veľmi obľúbeným miestom. Z dvora je prístupné hygienické zariadenie umiestnené v susednom dome, kam sa prevádzka rozšírila.

Kde to bolo možné, boli pri obnove i ďalšej údržbe používané tradičné stavebné materiály a technológie tak, aby si dom zachoval svoj tradičný ráz reprezentujúci hodnoty architektúry typickej pre obec Vajnory i širší región.